Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
10.11.2017, 12:37 Aktualizované dňa 10.11.2017 o 13:25

Nástenkový tender nedotiahli. Polícia nemá voľné ruky, aby išla po hocikom, tvrdí Šípoš

Mimovládna organizácia analyzovala 244 právoplatných rozsudkov Špecializovaného trestného súdu.

Slovensko zaznamenalo za posledné tri roky len malý posun v úspešnosti trestania korupcie vysokopostavených politikov či veľkopodnikateľov. Od roku 2014 boli právoplatne odsúdení len štyria volení funkcionári, aj to len jeden starosta a traja obecní poslanci. V piatok na to upozornila Transparency International Slovensko (TIS). Zodpovední za tento stav sú podľa nej hlavne prokuratúra a polícia.

Polícia a prokuratúra nemá voľné ruky

Mimovládna organizácia analyzovala 244 právoplatných rozsudkov Špecializovaného trestného súdu v prípadoch korupcie za obdobie od júla 2014 do konca júna 2017. Za varovné považuje, že v roku 2016 bolo právoplatne skončených len 55 prípadov korupcie s 67 obžalovanými, čo je najmenej za posledných päť rokov. V prvom polroku 2017 bolo uzavretých 41 prípadov.

Aj naďalej platí, že najvyššie postaveným voleným funkcionárom právoplatne odsúdeným za korupciu je bývalý primátor Čadce Jozef Pohančeník, ktorý spáchal skutok ešte v roku 2005.

„Stále vidím, že polícia a prokuratúra nemá voľné ruky, aby išla po hocikom, obzvlášť nie po vysokopostavených politikoch,“ reagoval na tento fakt riaditeľ TIS Gabriel Šípoš. Za nedotiahnutý z tohto pohľadu považuje i čerstvý prípad tzv. Nástenkového tendra, kde ŠTS odsúdil v októbri na nepodmienečné tresty bývalých ministrov za SNS Mariana Janušeka a Igora Štefanova.

„Je to dobrý posun, problém je, že tam nie je odhalená žiadna korupcia,“ pripomenul Šípoš s tým, že exministri bolo odsúdení za machinácie pri verejnom obstarávaní a zneužitie právomocí verejného činiteľa. „V zásade je ten prípad braný, že sa urobil zle tender a vybrala sa zlá ponuka a nehospodárne sa minuli peniaze. Chýba tam však koncovka, kto si to objednal,“ upozornil Šípoš s tým, že nepadol trest pre podnikateľov, ktorí na tom mohli získať.

„Tiež je ťažko predstaviteľné, že firma konala len tak a že tam nebola ďalšia linka, či už na vysokopostavených politikov, alebo niekoho v pozadí,“ doplnil.

Najmenej transparentným článkom v reťazci je prokuratúra

Podľa aprílového prieskumu agentúry Focus verejnosť považuje za zodpovedných z nedostatočného trestania korupcie sudcov, myslí si to až 42 percent občanov. Skutočnosť je však podľa analytika TIS Mateja Šimalčíka iná. „Špecializovaný trestný súd v prípadoch, keď mu Úrad špeciálnej prokuratúry pošle prípad korupcie, odsúdi obžalovaných až v 95 percentách. Len zhruba päť percent prípadov končí tým, že sa vynesie oslobodzujúci verdikt,“ vysvetlil.

Na druhej strane špeciálna prokuratúra 15 percent prípadov zastaví a nepošle pred súd, poukázal Šimalčík. Takmer polovicu prípadov tiež pošle na súd s návrhom na schválenie dohody o vine a treste, kde sú tresty miernejšie. „Pritom prokuratúra je najmenej transparentným článkom v reťazci a je ťažké hovoriť o nejakej dôvere v túto inštitúciu, keďže nevieme povedať, či tie zastavenia trestného stíhania sú naozaj oprávnené, alebo ide o nejaký mimoprávny vplyv na to stíhanie,“ doplnil analytik.

Dobrou správou podľa TIS je, že v porovnaní s obdobím rokov 2011 až 2014 sa za posledné tri roky strojnásobil podiel vyriešených prípadov s úplatkami vyššími ako 1000 eur, čo sú závažnejšie prípady korupcie. Zo všetkých rozsudkov ŠTS predstavovali už takmer štvrtinu. Zároveň výrazne klesol podiel drobnej korupcie. Zatiaľ čo v rokoch 2011 až 2015 sa až polovica rozsudkov týkala úplatkov nižších ako 20 eur, v posledných troch rokoch to bola už len jedna štvrtina.

Pozitívnym javom je i to, že verejní funkcionári už nie sú oslobodzovaní častejšie ako bežní občania a úradníci, lekári, policajti či colníci sú odsudzovaní k prísnejším trestom. Podľa mimovládnej organizácie však stále len 14 percent rozhodnutí ŠTS má adekvátne odôvodnenie umožňujúce verejnú kontrolu a 8 až 22 percent korupčných rozsudkov je podľa odhadu TIS stále v rozpore so zákonom nezverejnených. Za problém Šimlačík označil aj fakt, že za veľkú korupciu sa neudeľujú nepodmienečné tresty.

V prípadoch, kde výška úplatku presahuje päť percent bol nepodmienečný trest uložený len v pitich percentách. V 29 percentách prípadov odsúdení dostali podmienečný trest, v 33 percentách finančný trest, v 13 percentách zákaz činnosti. Mimovládna organizácia odporúča zvýšiť transparentnosť zverejňovaných rozsudkov, zaviesť väčšiu transparentnosť do rozhodovania polície a prokuratúry, zvýšiť tresty za nepriamu korupciu a odpolitizovať políciu a prokuratúru.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.