Nedá mi nezačať inak ako dokumentom Medzi nami od Zuzany Límovej. Posledné týždne v médiách dosť rezonoval a ukázal dosť nepríjemné skúsenosti z pôrodu v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Okrem samotných etických pochybení sa tam ukazujú aj profesionálne chyby, ako napríklad šitie rán bez adekvátneho umŕtvenia alebo facka rodičke. Čo na dokument hovoríte?
Zobrazoval subjektívny pohľad pani režisérky na to, ako to tam vyzerá. Ja, samozrejme, tiež nemám objektívny pohľad, ale podľa mňa sa ten film nezakladal na pravde. V čase, keď sa film točil, som ešte na II. Gynekologicko-pôrodníckej klinike nepracoval. Ak by som tam bol, tak by sa takýto film nenatočil, pretože už v Prahe som sa stal obeťou podobného podvodu, keď študentky filmovej akadémie ukázali na schválenie iný scenár, než mali v pláne natočiť. Našťastie, po komunikácii s vedením fakulty sme tento podvod včas odhalili a film sa verejne nepremietal.

Príbehy žien v dokumente však boli reálne.
Boli to tri ženy, z ktorých bola jedna režisérka, a mali tiež dosť subjektívny pohľad. V medicíne je osobná skúsenosť slabý dôkaz o tom, že niečo nejako funguje. Potrebujeme na to analyzovať súbory viacerých pacientov. Chápem však, že keď má niekto zlú skúsenosť z pobytu v nemocnici, tak o tom porozpráva, ale máme aj tisícky žien, ktoré sú spokojné.

Dokument však otvoril veľkú debatu a práve vďaka nemu sa môže úroveň nášho pôrodníctva hýbať dopredu, nemyslíte?
S tým možno súhlasiť. Rodičia ma učili, že na všetkom zlom treba hľadať niečo pozitívne, takže súhlasím. Napriek tomu, že ten film urobil veľa zlého, ak mám hľadať niečo pozitívne, tak debata sa určite otvorila.

Jedna vec je dokument, ...