Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.08.2017, 09:25

Pred takmer polstoročím prišli do Československa okupanti, zašľapali túžby po demokracii

Od chvíle vstupu vojsk Varšavskej zmluvy uplynie 49 rokov.

Pred takmer polstoročím prišli do Československa okupanti, zašľapali túžby po demokracii
Zdroj: © Ladislav Bielik

Od chvíle, keď vojská piatich štátov vtedajšieho vojenského zoskupenia Varšavskej zmluvy (Zväz sovietskych socialistických republík - ZSSR, Poľská ľudová republika - PĽR, Maďarská ľudová republika - MĽR, Nemecká demokratická republika - NDR, Bulharská ľudová republika - BĽR) obsadili bývalú Československú socialistickú republiku (ČSSR), uplynie v pondelok 21. augusta 49 rokov.

Vojenská invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny, ktorá v noci z 20. na 21. augusta 1968 proti vôli väčšiny československého obyvateľstva prerušila reformný proces v ČSSR.

Pražská jar

Invázie pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií (12 tankových, 13 motostreleckých, dve výsadkové) a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700-tisíc vojakov s 800 lietadlami, 6 300 tankami a 2-tisíc delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij. Na operácii sa nezúčastnilo vojsko Rumunskej socialistickej republiky - RSR, ktoré bolo tiež súčasťou Varšavskej zmluvy.

Okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy mala zastaviť a aj zastavila demokratizačný proces v ČSSR označovaný ako Pražská jar. Počas nej sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii, v rámci možností vtedajšej doby. Na čelo demokratizačného procesu sa postavil Alexander Dubček, od januára 1968 aj prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ). Aj ďalšie osobnosti vo vedení štátu, vlády, strany a Národného zhromaždenia (NZ) ČSSR, Ludvík Svoboda, Oldřich Černík a Josef Smrkovský boli nádejou pre demokratizáciu. Ich snahy našli podporu aj u väčšiny obyvateľstva.

Známe rokovanie

Konzervatívne krídlo v KSČ reprezentované hlavne Vasiľom Biľakom, Aloisom Indrom, Jozefom Lenártom a Drahomírom Kolderom bolo potlačené a aprílové zasadnutie ÚV KSČ v roku 1968 prijalo Akčný program KSČ. Ako hlavnú označil potrebu ekonomického rastu krajiny a vytvorenie priestoru pre spoločenskú iniciatívu.

Výzva Dvetisíc slov, ktorú v júni 1968 skoncipoval spisovateľ Ludvík Vaculík a podpísalo ju množstvo literátov, vedcov, športovcov i široká verejnosť, pozitívna odozva myšlienok Pražskej jari v spoločnosti boli dôvody, prečo sa o situáciu v ČSSR začali intenzívnejšie zaujímať čelní predstavitelia ZSSR. Uskutočnili sa zahraničné návštevy, stretnutia a konferencie, kde sa rozoberali problémy komunistického hnutia v medzinárodnom kontexte a najmä situácia v ČSSR.

Prebehlo aj známe rokovanie medzi členmi Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) v Čiernej nad Tisou. O okupácii Československa sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy. Záverečný protokol z tohto stretnutia zaznamenal politické rozhodnutie o invázii vojsk do Československa.

Okupanti zabíjali 

Proti invázii protestovali vtedajšie najvyššie štátne a stranícke československé orgány. Začal sa zápas o kontrolu rozhlasového a televízneho vysielania na celom území.

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy si k 3. septembru 1968 vyžiadala 72 mŕtvych (z toho 19 na Slovensku), 266 ťažko a 436 ľahko ranených československých občanov. Pod smutne známym tzv. pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin vtedajšiemu prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václavovi Havlovi, boli podpísaní práve predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ (Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak).

Koniec experimentu 

Okupácia zmrazila akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém jeho vnútornými silami. Invázia vojsk 21. augusta 1968 skončila experiment československých reformných komunistov.

K absolútnemu politickému zvratu prišlo v apríli 1969, keď Gustáv Husák nastúpil do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Nastal začiatok normalizácie, zvrátenie a odmietnutie celej obrodnej cesty. Augustové udalosti 1968 na niekoľko rokov poznačili život v ČSSR. Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.