Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
05.08.2017, 16:37

Chceme férovú súťaž. List Plavčanovi sa nemal dostať von, tvrdí šéf SAV

Chceme férovú súťaž. List Plavčanovi sa nemal dostať von, tvrdí šéf SAV
Zdroj: archív SAV

List ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi, v ktorom rektori kritizujú proces rozdeľovania eurofondov na vedu, sa nemal dostať von. Rektori tvrdia, že od nich neunikol. V rozhovore pre konzervatívny denník Postoj o tom hovorí signatár listu a predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík, pre ktorého nie sú partnerom na spoluprácu pochybné firmy bez záujmu o vedu a je za prehodnotenie postupu pri výzve na podporu dlhodobého strategického výskumu (DSV).

Medializácia podľa Šajgalíka nebola úmyslom signatárov. Únik listu do médií podľa neho priniesol pozitíva aj negatíva. Pozitívom je, že sa prípad musí riešiť, negatívom, že môže byť zastavený operačný program. "Európska komisia naše médiá monitoruje a existuje riziko, že operačný program môže byť zastavený. Čiže medializácia vyvolala aj toto riziko," povedal.

Pokiaľ ide o zamietanie zdanlivo výborných projektov, to sa podľa neho niekedy stáva. "Ale, zdôrazňujem, ak výskumné univerzity a SAV nedostanú ani jeden projekt, tak je niekde problém. Už len štatisticky to nesedí. To je dostatočný argument, aby som sa pýtal, prečo to tak je," uviedol Šajgalík.

Poukázal na to, že jedna výzva Priemyselných výskumno-vývojových centier (PVVC) sa týkala menších projektov a do nej sa len ako partneri mohli zapojiť aj univerzity. Pri tej druhej mali podľa Šajgalíka hrať dôležitú úlohu práve univerzity a SAV, keďže išlo o výzvu týkajúcu sa DSV. Tu podľa Šajgalíka nemôžu byť univerzity a SAV len príveskom firiem. "A ak v rámci takejto výzvy neuspeje akadémia vied ani žiadna univerzita, tak to je čudné," zdôraznil.

Šéf SAV nechce špekulovať, prečo došlo ku kritizovanému prerozdeleniu eurofondov. Aby sa mohol "konzekventne vyjadriť", potreboval by presné informácie o tom, aké projekty boli podané, kto sú firmy či organizácie, ktoré ich zastrešujú, kto je posudzovateľ. Pokiaľ ide o hodnotiteľov, Šajgalík si myslí, že projekty hodnotené nekompetentnými posudzovateľmi sú jednoznačne poškodené. "Ak také sú, treba urobiť nápravu," vyhlásil.

Nevidí problém v tom, ak výskumné ústavy spolupracujú s malými súkromnými firmami, pokiaľ nie sú pochybné. "Ústav polymérov má napríklad teraz veľmi zaujímavú spoluprácu v oblasti biodegradovateľných plastov s malou firmou z Nitry. Na druhej strane, keď však firma doteraz robila upratovacie práce a teraz ide robiť výskum, tak človek má pochybnosť," poznamenal.

Nerobil si štatistiky, koľko je pri výzve firiem, o ktorých sa nevie, čo robia a čo chcú robiť. Tvrdí však, že pre neho nie je partnerom na spoluprácu ten, komu nezáleží na vede, hoci vie zohnať eurofondy. "Mňa pri partnerstvách vždy zaujíma výlučne to, či s partnerom mám potenciál sa dostať k nejakému reálnemu vedeckému výsledku. A nie to, či 'vie zohnať eurofondy'," zdôraznil.

Vedecké tímy, ktoré sa uchádzajú o peniaze na projekty, by mali mať podľa Šajgalíka za sebou istý úspech vo vedeckej kariére. "Projekty by nemali slúžiť na finančnú záchranu tímu, lebo potom sa dostanete do druhotriedneho postavenia," vysvetlil. V súvislosti s výzvou, v ktorej, ak sa nezruší, zostane asi 100 miliónov eur, uviedol, že je to obrovská suma, za ktorú sa oplatí bojovať.

"No férovou súťažou. Pochybné praktiky sa vylučujú s integritou vedca. A medializácia možno pomôže k tomu, aby sme sa k zdrojom, takým potrebným pre výskum, dostali bez pochybných praktík. A priestor sa vyčistil. Opakujem, dnes verejne stojíme za tým, aby sa postup pri tejto výzve prehodnotil," dodal Šajgalík.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.