Česká republika stojí pred kľúčovým polrokom. V druhej polovici októbra sa uskutočnia voľby do Poslaneckej snemovne, na základe ktorých vznikne aj budúca vláda. A o tri mesiace neskôr, v priebehu januára budúceho roka, sa uskutočnia druhé priame prezidentské voľby. Každé voľby, a to najmä tie, ktoré vedú k vytvoreniu vlády, takmer vždy vyvolávajú nádeje aj obavy. Bude po voľbách lepšia vláda ako pred voľbami, alebo horšia? Alebo to vyjde úplne narovnako? A nebude chcieť novovzniknutá vládna väčšina upraviť pravidlá fungovania systému vo svoj prospech, ako to vidíme v posledných rokoch napríklad v Maďarsku či Poľsku?

Čo sa stane po voľbách
Práve otázka, čo bude po voľbách z hľadiska fungovania politického systému, je možno jednou z pomerne kľúčových, napriek tomu trochu zanedbávaných tém kampaní a ich analýz. Áno, úplne rozumiem tomu, že voličov viac zaujíma, ako bude vyzerať zdravotný či sociálny systém, koľko bude vláda dávať do školstva či aké vysoké bude zdanenie.

Toto sú pre bežný život každého človeka zásadné témy a je to dobre. Malo by to tak zostať. Napriek tomu by však nemalo posudzovanie prípadného povolebného angažmánu politických strán zostať len v tejto rovine.

Charakter politického systému, jeho parametre, otvorenosť alebo, naopak, uzavretosť – to rozhodne nie sú zanedbateľné záležitosti. Ich zanedbanie, respektíve zanedbanie voličského záujmu a to, či a prípadne ako chcú strany meniť základné atribúty politického systému, by sa mohlo v budúcnosti vypomstiť.

Demokracia – súťaž a striedanie pri moci
Základom demokracie je voľná súťaž politických aktérov – strán, hnutí či kandidátov – v pravidelne sa opakujúcich slobodných voľ...