Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
27.07.2017, 20:25

Jahnátek a Smer je to isté. Ficova strana už asi nemá ľudí na výkon štátnej správy

Tvrdí to publicista Juraj Hrabko, ktorý upozornil na dlhoročné angažovanie sa Jahnátka vo farbách Smeru.

Jahnátek a Smer je to isté. Ficova strana už asi nemá ľudí na výkon štátnej správy
Zdroj: TASR/Michal Svítok

Keď premiér Robert Fico (Smer-SD) vyhlásil, že si želá, aby nový predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Ľubomír Jahnátek maximálne využíval možnosti regulačného rámca, vstúpil tým do jeho nezávislosti. "Na jednej strane, je to v súlade s politikou Roberta Fica držať ceny energií pre domácnosti čo najnižšie, na druhej strane, zákon je zákon. A zákon hovorí predovšetkým o tom, že táto funkcia má byť nezávislá," povedal v diskusii na TABLET.TV Eduard Chmelár.

Dodal, že v praxi nebola nezávislá ani v minulosti. "V tejto krajine sa pomery nezlepšia, kým sa nebudú dodržiavať základné pravidlá. Tu sa stále obchádzajú zákony," povedal.

​Publicista Juraj Hrabko naznačil, že v prípade premiéra môže byť želanie viac ako len vyslovená myšlienka. "Želať si premiér môže, čo chce. Ale želal si napríklad odstúpenie pána Holjenčíka (bývalého predsedu ÚRSO, pozn. TASR), pozval si ho do Úradu vlády, a to želanie sa mu splnilo. Jedna vec je želanie a druhá uplatňovanie reálnej moci," poznamenal Hrabko.

Pozrite si aj video z utorka 25. júla, keď bol Ľubomír Jahnátek uvedený do funkcie šéfa regulačného úradu:

​Chmelár ani Hrabko nechceli hodnotiť odbornú pripravenosť Ľubomíra Jahnátka, upozornili však na jeho dlhoročné angažovanie sa vo farbách Smeru-SD. "Pán Jahnátek bol dve volebné obdobia ministrom a doteraz poslancom za Smer-SD. Jahnátek a Smer-SD je to isté. Poukazuje to na to, že Smer-SD už asi nemá ľudí na výkon štátnej správy, keď točí stále tých istých," povedal Hrabko.

Nemorálna dohoda

Predseda vlády Robert Fico a minister školstva Peter Plavčan (SNS) spolu predstavili plán na plošné zvyšovanie učiteľských platov, ktoré by sa začalo šiestimi percentami už v septembri tohto roka a v priebehu volebného obdobia by celkovo znamenalo navýšenie miezd viac ako o tretinu. Dohodu vlády so ZMOS-om a školskými odbormi ešte musia potvrdiť orgány odborárov. Ak by však vstúpila do platnosti, jej súčasťou bude záväzok odborov k sociálnemu zmieru, teda, že v tomto volebnom období nebudú organizovať štrajky.

Ak by aj odborári na ponuku pristúpili, podľa Hrabka by to nijako nebránilo organizovaniu prípadných štrajkov iným organizáciám. "Je to ponuka zo strany premiéra, uvidíme, ako zareaguje odborový zväz. Učiteľov, ktorých zastupujú iné organizácie, sa to netýka. Záleží na odborároch, či ponuku prijmú. Podľa mňa je to veľmi zlá ponuka," reagoval.

"Tá garancia by bola kľúčová," nesúhlasil Chmelár s tým, že by dohoda s odbormi o sociálnom zmieri nebola v praxi relevantná. "Iniciatíva slovenských učiteľov je síce pekná myšlienka, ale zanedbateľná vzhľadom na počet členov. Oficiálne odbory sú tu kľúčové," dodal. Takúto dohodu však považuje za nemorálnu, "lebo právo na štrajk je ústavné právo vyplývajúce z medzinárodných dohôd".

"Naháňame tu nejaké percentá, učitelia akoby dostávali viac než iní, hoci vieme, že sú hlboko poddimenzovaní. Ale to nie je jediný problém. Problém, ktorý s tým ide ruka v ruke, sú reformy v školstve. Stále sa handrkujeme o to, či najprv platy, alebo najprv reforma. Ale sú to spojené nádoby," vyhlásil Chmelár.

"Je potrebné zvýšiť platy, aby sme povolanie učiteľa urobili atraktívnejším a pritiahli schopných ľudí, ale ak to pôjde bez reforiem, bude to hádzanie peňazí do čiernej diery," dodal.

"Kameň úrazu je v tom, kto dostal peniaze"

Hrabka aj Chmelára nepríjemne prekvapila informácia, že Slovenská akadémia vied ani žiadna z univerzít neuspeli pri aktuálnej snahe získať pre svoj výskum podporu z eurofondov rozdeľovaných rezortom školstva.

"Ministerstvo školstva je kľúčový rezort z hľadiska strategickej budúcnosti krajiny. Robert Fico hovoril, že školstvo je víťazom štátneho rozpočtu, v sľubovaných peniazoch však boli zarátané aj eurofondy. A teraz sa dozvedáme, že rektori nielenže nedostali nič z 300 miliónov, oni sa ozvali pomerne neskoro, toto nebolo prvé kolo, ale nedostali nič ani z takmer 700 miliónov eur," povedal Chmelár.

"Čo im môže ministerstvo vyčítať je, že tiež popodpisovali zmluvy s nejakými pochybnými firmami, takže fakticky na túto hru pristúpili. Formálne na tieto eurofondy nemá univerzita automaticky nárok, všetci sa musia postaviť do radu. Aj firmy, aj univerzity. Kameň úrazu je v tom, kto dostal peniaze. Často firmy, ktoré sa doteraz nezaoberali výskumom alebo nemajú žiadne výsledky," dodal Chmelár. Podľa neho boli v niektorých úspešných štátnych firmách aj nominanti SNS.

"Keď opozícia zbiera podpisy na odvolanie ministra, vôbec sa tomu nečudujem," povedal Chmelár. Dodal, že aj keď nikto neočakáva pád ministra, opozícia takto aspoň poukáže na problém. "Ak chcú mimovládne strany opäť raz strčiť hlavu do slučky, môžu. Ale z tejto mimoriadnej schôdze z hľadiska odvolávania nezaprší. Podľa mňa na ňu nepríde dostatočný počet poslancov, dokonca ani mimovládnych," reagoval Hrabko.

Poľsko sa vzďaľuje od liberálnej demokracie

Poľský prezident Andrzej Duda nepodpísal dva z troch kontroverzných zákonov, ktorými chcela poľská vládna strana Právo a spravodlivosť realizovať reformu súdnictva. Prvý sa týkal Najvyššieho súdu a druhý poľskej Súdnej rady. Naopak, rozšírenie právomocí ministra spravodlivosti pri menovaní sudcov tretím zákonom pustil ďalej.

Poľský parlament tak bude o dvojici zákonov rozhodovať znovu a je na poslancoch, či prezidentovo veto prelomia, alebo nie. „Prezident Duda má kariéru ešte pred sebou a on znáša následky, ako hlavný reprezentant krajiny v zahraničí. A vie, čo sa môže stať, ak si Poľsko v tomto neurobí poriadok. A preto to chce svojím vetom aspoň zbrzdiť, či sa medzitým Právo a spravodlivosť nespamätá a nepríde s inými návrhmi. Inak to schvália opätovne aj napriek vetu prezidenta a to nebude pre Poľsko dobré," komentoval Hrabko.

V Poľsku prebehli na protest proti zmenám v súdnictve masové demonštrácie a protestuje aj Európska komisia.

"Oddelil by som odbornú a politickú stránku veci. Poľsko sa kontinuálne vzďaľuje od liberálnej demokracie a toto je otázka, kedy Európska komisia povedala dosť, že je to pre ňu už cez čiaru. Na druhej strane, treba vnímať aj to, že takýto krok prichádza aj ako trest za to, ako sa správa Poľsko k utečencom," tvrdí Chmelár.

S tým však nesúhlasil Hrabko. "Ja by som nespájal nespojiteľné, teda krízu demokracie v Poľsku s migračnou krízou. Odpoveď na jednoduchú otázku, či stav, ktorý má byť v Poľsku nastolený po schválení týchto troch zákonov, zlepší alebo zhorší situáciu, podľa mňa je, že ju jednoznačne zhorší," povedal.

Chmelár súhlasil s tým, že dva z týchto zákonov ohrozujú liberálnu demokraciu. "Napríklad Súdna rada bola kreovaná tak, že polovicu vyberali sudcovia a ostatných určovala vláda, Sejm a prezident. Teraz by to chceli dať všetko do parlamentu, čo sa považuje za ústup od nezávislosti Súdnej rady," povedal. "Ale v krajinách Európskej únie sú rôzne systémy. Prečo sa Brusel neozýva voči Česku, kde Súdnu radu priamo vymenúva prezident na návrh vlády?" opýtal sa Chmelár.

"Podľa mňa je dôležité aj prostredie, v ktorom zmeny prebiehajú. Preto nie sú námietky napríklad voči našej Súdnej rade, aj keď sú tam politické nominácie," oponoval Hrabko.

Oficiálnym argumentom poľskej vlády je, že chce deboľševizovať súdnictvo, podľa oboch analytikov si však skôr chce posilniť vlastné mocenské pozície.

"Rozpustenie Najvyššieho súdu, respektíve poslanie všetkých do dôchodku, považujem za vážny problém. Prináša to so sebou hrozbu, že to bude politicky zneužité," povedal Chmelár. Čo sa týka tretieho zákona, ktorý prezident Duda podpísal, podľa Chmelára prináša prax, aká fungovala aj u nás. "Poľsko sa vzďaľuje od liberálnej demokracie, ale nazývať to už dnes diktatúrou, ako to robia niektorí analytici alebo novinári je prehnané a nepresné," uzavrel Chmelár.

"Trump nie je obľúbený ani u republikánov"

Pozícia amerického prezidenta Donalda Trumpa medzi voličmi klesla na minimum, s jeho prácou súhlasí podľa prieskumu denníka Washington Post a televízie ABC News z polovice júla len 36 percent Američanov, 58 percent s ním nesúhlasí (z toho 48 veľmi nesúhlasí).

"Každý politik alebo štátnik má nejakú prioritnú skupinu voličov, na ktorých sa obracia. Tento prezident nie je obľúbený ani v establishmente, ale ani u protestných voličov, ktorí od neho niečo očakávali," reagoval Chmelár. "Trump nemá takmer žiadne výsledky a má problémy aj s komunikáciou. Napríklad na tweetovanie prezidenta Američania nie sú zvyknutí, vnímajú to ako dehonestáciu. Dá sa očakávať, že mu nový hovorca bude tieto veci korigovať. Ale Donald Trump zatiaľ prakticky nič nesplnil a Američania začínajú mať tých rečí po krk," dodal.

"Preferencie má oprávnene zlé a ak sa čoskoro nespamätá a nezačne robiť politiku, ešte môžu klesnúť," reagoval Hrabko. "Donald Trump sa učí robiť politiku. V Amerike existuje systém bŕzd a protiváh, pred ktorým sa musí skloniť aj najmocnejší muž. A Trump nie je obľúbený ani u republikánov. A, samozrejme, veľmi mu uškodilo to, prečo je vyšetrovaný celý rad jeho blízkych spolupracovníkov, aj rodiny, a to je zasahovanie ruskej strany do volieb," uzavrel Hrabko.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Predvolebná debata