Bolo by naivné tvrdiť, že Ukrajina dokáže v dohľadnej dobe úplne obnoviť kontrolu nad svojím územím. Rusko sa nevzdá oblastí, ktoré teraz okupuje. Najskôr je nutné vojnu zastaviť a potom začať vyjednávanie o budúcom usporiadaní. V televízii Sky News to povedal český prezident Petr Pavel.
"To, čo teraz vidíme, je výsledok dlhej prípravy. Bolo celkom jasné, že s prichádzajúcim lepším počasím Rusko začne ofenzívu. Ukrajinci sa na to dlho pripravovali, žiadali nás o podporu a väčšie dodávky munície a výzbroje," pripomenul Pavel.
Zdôraznil, že ak bude Západ príliš opatrný a bude neustále vyhodnocovať riziko eskalácie, Ukrajinci budú zatiaľ prichádzať o životy a svoje územie a nakoniec môžu aj prehrať vojnu. Je však presvedčený, že európske zdroje s pomocou Spojených štátov sú dostatočnou pomocou, aby Ukrajina v bojoch zvíťazila.
"Musíme byť realisti. Bolo by naivné tvrdiť, že Ukrajina dokáže v dohľadnej dobe úplne obnoviť kontrolu nad svojím územím. Rusko sa nevzdá území, ktoré teraz okupuje. Čo potrebujeme, je zastaviť vojnu a potom začať vyjednávanie o budúcom usporiadaní. Mohol by tam byť nejaký druh kompromisu, ale k nemu nemôže dôjsť bez Ukrajiny, Ruska a ďalších krajín, ktoré takúto dohodu budú garantovať," vysvetlil svoj postoj český prezident.
Názorový prienik s Ficom
Pavel tak vyjadril podobný názor, ako slovenský premiér Robert Fico. Ten dlhodobo tvrdí, že Rusko okupované územia Ukrajine nevráti a konflikt tak podľa neho nemá vojenské riešenie. Vyzýva preto na mierové rokovania. Ich postoje sa však rozchádzajú pri zbrojnej pomoci napadnutej krajine. Kým Pavel zdôrazňuje potrebu jej akcelerácie, Fico zastáva postoj: ani náboj na Ukrajinu.
Česká vláda pre postoje Fica a jeho ministrov k vojne na Ukrajine a Rusku prerušila začiatkom marca česko-slovenské medzivládne konzultácie.
Obdobne sa Pavel vyjadril už v novembri 2023. Vtedy vyhlásil, že situácia na bojisku nenasvedčuje tomu, že by Ukrajina mohla získať vojenskú prevahu. Dodal, že čas hrá v prospech Ruska, a preto by v roku 2024 mohli začať rokovania medzi Kyjevom a Moskvou.
"Vývoj nenasvedčuje tomu, že by ukrajinská strana mohla získať vojenskú prevahu. Čas teraz hrá v prospech Ruska, ktoré má silnejšiu mobilizačnú základňu pre ľudské zdroje. Tým, že získa čas, bude schopné doplniť aj materiál, ktorý mu dlhodobo chýbal. Vidíme masívne dodávky zo Severnej Kórey, vidíme snahy o obchádzanie sankcií," uviedol vlani Pavel.
"Ukrajinci sú stále pripravení bojovať, nemajú veľmi na výber... Výsledok však pravdepodobne bude vyzerať inak," doplnil.
Vyslanie vojakov NATO nie je možné
Na otázku možného vyslania vojakov Severoatlantickej aliancie na Ukrajinu Pavel pre Sky News reagoval, že to nie je možné.
"V tejto otázke sme v rovnakej situácii ako na začiatku konfliktu. Nemôžeme fyzicky stáť po boku Ukrajiny, pretože Ukrajina nie je členom NATO. Nemôžeme bojovať za Ukrajinu na Ukrajine, lebo to by okamžite znamenalo priamy konflikt medzi NATO s Ruskom a nikto v Európe takýto konflikt nechce," dodal.
Debata o členstve Ukrajiny v NATO podľa neho teraz nie je na mieste. Najskôr musí dôjsť k nejakej dohode, obnoviť mier v regióne a potom môže nastať diskusia o potenciálnom členstve Ukrajiny v Aliancii, myslí si Pavel.
Európa podľa neho aktuálne čelí najväčším bezpečnostným hrozbám od druhej svetovej vojny. Kritizoval nedostatočnú flexibilitu európskych krajín v prijatí opatrení, ktoré by zabezpečili rýchle navýšenie vojenských kapacít. Vlády podľa neho nedávajú jasné požiadavky a záruky obrannému priemyslu.