Najmenej 15 osôb vrátane dvoch atentátničiek zahynulo v sobotu pri útoku údajných čečenských teroristov na rockovom festivale v Moskve, desiatky osôb boli zranené, mnohé z nich sú v kritickom stave. Ak sa ukáže, že to bolo dielo Čečenov, išlo by o najdramatickejšiu výzvu pre čečenskú politiku prezidenta Vladimira Putina od útoku na moskovské divadlo z októbra minulého roka. Podľa osobitného splnomocnenca ruského prezidenta pre dodržiavanie ľudských práv v Čečensku Abdula-Chakima Sultygova sa čečenské regionálne voľby plánované na október tohto roka uskutočnia podľa plánu. "Je zrejmé, že cieľom teroristických útokov na letisku Tušino... boli plánované voľby prezidenta a parlamentu Čečenskej republiky. No silám medzinárodného terorizmu a ich spojencom sa nepodarí narušiť tento proces," vyhlásil Sultygov pre ruskú tlačovú agentúru Interfax.
Medzi obeťami útočníčok, ktoré narušili rockový festival odohrávajúci sa počas pekného slnečného dňa, boli mladí ľudia a dokonca aj dieťa. Až 40 000 ľudí sa malo vo chvíli atentátu zúčastňovať na koncerte. Navzdory samovražedným útokom usporiadatelia hromadné podujatie neprerušili. Väčšina z 15 000 návštevníkov, ktorí na koncerte ostali, ani štyri hodiny po dvoch explóziách pri vstupe na miesto konania o incidente nič nevedeli, informovala tlačová agentúra Reuters. Podľa divákov sa organizátori za každú cenu snažili vyhnúť panike. Účastníkov potom vo večerných hodinách postupne evakuovali.
Atentátničky sa však na miesto konania koncertu nedostali, pretože im odmietli vstup. Preto sa odpálili v blízkosti areálu. Ak by sa im podarilo dostať na letisko, počet obetí by bol oveľa väčší. "Prvý výbuch pri vstupnej bráne bol dosť silný. Druhý bolo počuť z podchodu. Keď som sa tam išiel pozrieť, nevidel som žiadnu paniku, no mnoho ľudí bolo v evidentnom šoku," hovorí očitý svedok Andrej Cvetkov. Taktika samovražedných útočníčok sa objavila len v poslednom čase desaťročného čečenského boja za nezávislosť. Väčšina z teroristov v moskovskom divadle boli tiež ženy.
Svetoví lídri vyjadrili prezidentovi Putinovi a ruskému ľudu hlbokú sústrasť. "Žiaden dôvod neospravedlňuje terorizmus. Pokiaľ bude teror stále ohrozovať nevinných, boj proti tomuto zlu sa neskončí," hovorilo sa v stanovisku Bieleho domu. V podobnom duchu reagovali aj francúzsky prezident Jacques Chirac a nemecký spolkový kancelár Gerhard Schröder. Predsedu Európskej komisie Romana Prodiho atentáty "veľmi šokovali a veľmi ním otriasli".