Architekti Benjamín Brádňanský, Vít Halada a Maroš Greš chápu projekt obnovy vojenského cintorína z 1. svetovej vojny nielen ako možnosť obnovy pietneho priestoru – svedka krutosti rokov 1914 až 1918 –, ale aj ako možnosť obnovy priestoru zabúdania, ktorý je svedkom nielen období historických, ale aj súčasných.
„Nejde len o fyzickú rekonštrukciu, ktorá už nie je ani možná v celkovej pôvodnej rozlohe cintorína, ale aj o projekt mentálnej obnovy priestoru spomínania a vloženie novej životaschopnej vrstvy,“ spresňujú tvorcovia, ktorí za svoje dielo s názvom Monument Majer získali cenu Dušana Jurkoviča za rok 2019.
Rovnomenný ústredný objekt obnoveného cintorína s názvom Monument svojím surovým oceľovým vzhľadom dokáže prirodzene upútať pozornosť a už z diaľky vyvolať emócie, no tým sa jeho význam nekončí. Ide totiž zároveň o vyhliadkovú plošinu, ktorej zábradlie a podlaha „odkazuje na históriu, pripomína konkrétnych ľudí a ponúka nadhľad na všetky vrstvy zabúdania a pripomínania v jednom obraze.
Po celej dĺžke zábradlia je vyrezaných 1 500 mien: rakúskych, slovenských, chorvátskych, maďarských, poľských, rumunských, srbských, slovinských. Na podlahe vidieť 1 500 čiar ako pôdorys cintorína a odkazuje na jeho prekrytie necitlivými vrstvami periférie.“
Súčasťou monumentu je zatvárateľná „svätyňa“, v ktorej sú bezpečne uchované a chránené najcennejšie zachované fragmenty z pôvodného cintorína. Pri slávnostných príležitostiach je to otvorené pietne miesto pre uloženie vencov a uctenie si pochovaných obetí.
V galérii si pozrite rekonštrukciu, ktorá je však aj projektom mentálnej obnovy priestoru: