Nedávno sa ma istý novinár spýtal, čo je najväčší problém pri preberaní novej nemocnice do súkromnej siete. Bez váhania som odpovedal – nájsť vhodného riaditeľa. Na Slovensku je niekoľko stoviek ľudí, čo boli alebo prípadne momentálne pôsobia ako riaditelia nemocníc. Žiaľ, len máloktorý z nich je vhodný, aby viedol nemocnicu v ekonomicky štandardných pomeroch.
Prakticky nepretržite sa venujem pohovorom s rôznymi adeptmi na tento post. Prichádzajú zo zdravotníctva i iných odvetví. Pri výbere nepreferujem, no ani nediskriminujem kandidátov s titulom MUDr. Pre riaditeľa nemocnice je medicínske vzdelanie bezpochyby výhodou, no riaditeľ musí spĺňať aj ďalšie predpoklady. Nie je ich málo. Musí byť osobnosťou s prirodzenou autoritou, vzbudzovať dôveru, byť čestný, cieľovo orientovaný, pracovitý a schopný trvalo sa učiť, ovládať manažérske zručnosti, inšpirovať a motivovať ľudí a navyše byť tiež tímovým hráčom. Za zásadné tiež považujem, aby riaditeľ otvorene a férovo komunikoval s kolegami, ale aj s nadriadenými, pacientmi, ktorí sú naši klienti, ako aj s miestnymi autoritami.
Iste uznáte, že pri takom množstve hodnotiacich kritérií „nezostáva čas“ skúmať, s kým sa kandidát kamaráti, kto je jeho rodina, spolužiaci či volí takú či onakú politickú stranu, prípadne či má alebo nemá titul MPH. Musí predovšetkým zdieľať hodnoty našej skupiny. Na tom trváme a tu razíme zásadu „raz a dosť“. Prehrešky voči hodnotám, etike a interným pravidlám sa jednoducho netolerujú.
Na oplátku ponúkame internú výhodu – je povolené robiť chyby. Samozrejme, nikdy nie na úkor pacienta, z nedbanlivosti, opakovane či dokonca zo zlého úmyslu. Chyby je povolené robiť na ceste k novému poznaniu, zlepšovaniu procesov, pri hľadaní spôsobu, ako zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti. Ľudia potrebujú cítiť voľnosť a nemôžu mať pocit, že sa čaká len na to, kedy pochybia, aby vzápätí mohol nasledovať trest.