Minulý piatok sa Rada ministrov financií EÚ na spoločnom zasadnutí s Finančným výborom Európskeho parlamentu zaoberala návrhom rozpočtu únie na rok 2008. Stanovisko ministrov financií k návrhu, ktorý pripravila Európska komisia (EK), predstavuje dva dôležité momenty. Prvým je znižovania celkových výdavkov, ale aj príjmov, v podobe odvodov do spoločnej európskej kasy. A ten druhý spočíva vo vyššej podpore oblastí, ktoré súvisia s rastom a so zamestnanosťou vrátane výskumu. Prvýkrát v histórii EÚ výdavky, určené priamo na politiku rastu a zamestnanosti, predstavujú najvyšší podiel v navrhovanom rozpočte. Doteraz hralo prím poľnohospodárstvo. Zatiaľ ešte stále však nemožno hovoriť o výraznom posune, ale len o výraznom kroku, pretože táto oblasť je oproti poľnohospodárstvu podporená z hľadiska váhy len o 0,6 % viac v rámci celkového predpokladaného rozpočtu.
Významný moment je aj prístup ministrov financií k celkovým výdavkom a príjmom rozpočtu EÚ. Oproti návrhu EK chcú ministri vidieť platby približne o 2 mld. eur menšie a výdavky o 717 mil. eur nižšie, pričom už samotný plán EK z hľadiska platieb nedosahuje výšku, s ktorou rátal finančný výhľad na obdobie druhej finančnej perspektívy. Je totiž o 8,2 mld. nižší ako sa pôvodne uvažovalo, keď sa finančný výhľad minulého roka schvaľoval. Ak by prešiel návrh ministrov z posledného zasadania rady, Slovensko by platilo v budúcom roku o 10,2 mil. eur menej do rozpočtu EÚ.
Doterajšie postoje orgánov EÚ v tejto oblasti možno charakterizovať takto: ministri financií chcú rozumne škrtiť príjmovú aj výdavkovú stránku rozpočtu, Európsky parlament, resp. členovia jeho finančného výboru, hovoria o nedostatku peňazí pre úlohy EÚ. Ak by sa prijal návrh ministrov financií, tak EK zatiaľ stojí uprostred tohto ihriska. Ako nakoniec dopadne rozpočet v Európskom parlamente, bude jasné už koncom novembra.
František Palko, štátny tajomník Ministerstva financií SR