Prieskumy ukazujú, že slovenská verejnosť zavedenie eura skôr víta, aj napriek tomu však spája tento proces s obavami zo zdražovania. Pri diskusiách o našich plánoch ako pred tým spotrebiteľa čo najlepšie ochrániť, padajú často otázky na "čiernu listinu". Takýto pojem sa zaužíval v Slovinsku a označujú ním verejný zoznam produktov a prevádzok, kde došlo (podľa serióznej analýzy) k neodôvodnenému nárastu cien. Bude niečo také aj na Slovensku? - pýtajú sa ma často novinári, ale aj známi v súkromných diskusiách. Azda bude, zvyknem odpovedať, avšak s poznámkou, že splnomocnenec, vláda, obchodná inšpekcia ani iný štátny orgán, nie je tým správnym adresátom na takéto otázky.
V Slovinsku je ochrana spotrebiteľa obdivuhodne dobre rozpracovaný projekt. Čierna listina je len jedným z jeho mnohých prvkov. Takúto službu tam však verejnosti neposkytuje vláda, ale mimoriadne aktívny Zväz slovinských spotrebiteľov. Tu je asi jadro nášho problému. U nás síce máme viacero organizácií označujúcich sa za spotrebiteľsko-ochranárske, ale o ich reálnej činnosti zväčša nepočuť. Pritom je to práve úloha pre tretí sektor, aby túto oblasť monitoroval. Štátny orgán - Slovenská obchodná inšpekcia síce už dnes pripravuje veľmi dôslednú kontrolu, ale jej inšpektori (a štát ako taký) nemôžu ísť ďalej než je prísna kontrola dodržiavania zákonov. Predražovanie pritom nemusí byť vždy len nelegálne. To je potom úplne iná "pesnička" a typická pôda práve pre mimovládky. Štát ich aktivity iste privíta a podporí, ale nahradiť ich nemôže. Veľmi rád priznám omyl, ak sa dozviem, že mimovládne organizácie, ktoré deklarujú svoje zameranie na ochranu spotrebiteľa, sa na kontrolu férovosti pri prechode na euro - trebárs vrátane tvorby čiernej listiny - pripravujú a budú aktívne konať. Zatiaľ však tomu, bohužiaľ, nič nenasvedčuje.
Igor Barát