K efektívnemu riešeniu problémov spojených s emisiami kysličníka uhličitého sú potrebné systematické zmeny. Spoločnosť potrebuje čoraz viac energie, ale rovnako potrebuje nájsť nové, lepšie cesty, ako znižovať negatívne dosahy jej výroby a spotreby na životné prostredie. Ak majú spotrebitelia a podniky naozaj prijať nové riešenia, musia v tomto procese zohrať dôležitú úlohu vlády.
Ak majú princípy trhu naozaj fungovať, je potrebná (paradoxne) väčšia regulácia. Vlády musia rýchlo definovať pravidlá, ktoré by podporovali znižovanie CO2 . Tieto regulačné opatrenia musia inšpirovať či už investície do nových technológií, ako aj znižovanie energetickej spotreby.
Nové návrhy energetickej politiky EÚ obsahujú niekoľko prijateľných myšlienok a definujú ciele na zníženie emisií v relatívne krátkom čase. Z doterajších skúseností vieme, že agresívne plány nemajú veľký zmysel, ak súčasne vlády nevytvoria stimuly a pravidlá na ich naplnenie - regulácia musí podporovať snahu spoločnosti nájsť riešenie otázky CO2 a ekologickejšie fosílne palivá.
Regulačné snahy sa dajú rozdeliť na dve základné kategórie: štandardy a trhové mechanizmy. Inovácie a technologické pokroky si vyžadujú obidve. Ak teraz stanovíme štandardy, ktoré majú vstúpiť do praxe približne za 10 rokov, tak to potom naozaj môže zrýchliť vývoj nových technológií.
Jedným z možných prístupov by mohlo byť sprísnenie pravidiel pre energetickú efektivitu vo všetkých oblastiach - od budov po domáce spotrebiče. To by mohlo podporiť úsporu energie. Dobrý príklad toho, ako podobné opatrenie môžu ovplyvniť správanie spotrebiteľa, ponúka Japonsko. Tam už vyše tridsať rokov podporujú energetické úspory prostredníctvom množstva pravidiel. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Japonsko v roku 2004 spotrebovalo o polovicu menej ropy na hlavu než USA....
Európsky trh s CO2 je krok správnym smerom, ale obchodovanie musí fungovať v celosvetovom meradle, inak nie je efektívne. Globálny trh musí najprv jasne stanoviť náklady spojené s produkciou CO2 , lebo spoločnosti potom budú môcť tento faktor zohľadniť pri prepočtoch veľkých investícií, ako sú elektrárne či rafinérie, ktorých životnosť je často 30 a viac rokov.
Vlády môžu s podnikmi na veľkých projektoch spolupracovať a zachytávať a skladovať CO2 produkovaný významnými zdrojmi, ako sú napríklad elektrárne. Výroba elektriny jednoznačne ponúka jeden z najperspektívnejších zdrojov obmedzovania emisií - podľa IEA pri jej výrobe vzniká 41 percent produkcie CO2 v energetike a v roku 2030 by to mohlo byť až 44 percent.
Na rozdiel od automobilov sú elektrárne stacionárnym zdrojom znečisťovania ovzdušia, teda je tu aj jednoduchšie zachytávať emisie. Už dnes sú známe technológie, ktoré umožňujú vstrekovať CO2 do zeme, kde sa dá bezpečne skladovať. Shell a ďalšie rafinérske spoločnosti už desiatky rokov túto technológiu používajú pri vstrekovaní prírodného CO2 do ropných vrtov v rámci ťažby.
V súčasnosti so spoločnosťou Statoil a nórskou vládou spolupracujeme na projekte zachytávania CO2 v jednej elektrárni na pobreží Nórska a jeho následnom využívaní pri ťažbe ropy v Severnom mori. Jestvujú aj ďalšie sľubné projekty skladovania CO2 v podzemných zásobníkoch slanej vody, ale tieto technológie potrebujú ešte ďalšie úpravy, aby boli menej nákladné.
V súčasnom Európskom systéme emisných povoleniek nejestvujú nijaké výhody pre spoločnosti, ktoré sa snažia CO2 zachytávať a skladovať a znižovať tak znečisťovanie. To sa musí zmeniť. Financovanie z verejných zdrojov by taktiež mohlo zvýšiť životaschopnosť tejto technológie. Vlády a podniky musia zlepšiť vzájomnú spoluprácu, lebo firmy nebudú mať motiváciu pracovať na podobných projektoch.
Biopalivá vyrábané z rastlín a organického odpadu takisto majú potenciál na znižovanie emisií z dopravy. V súčasnosti sa však väčšinou vyrábajú z potravinárskych rastlín, na ktorých pestovanie je potrebné takisto veľa energie. Tieto biopalivá síce emisie môžu znížiť, ale biopalivá druhej generácie vyrábané z nepotravinárskych rastlín by mohli dať ešte lepšie výsledky. Naša spoločnosť skúma biopalivá druhej a už aj tretej generácie. Tu už sa dá dostať viac litrov paliva z omnoho menšieho množstva rastlinného materiálu. Sme presvedčení, že zákony na podporu biopalív by mali oceniť tie technológie, ktoré ponúkajú najväčšie zníženie emisií CO2 a súčasne znižujú náklady.
Je jasné, že spoločnosti ako Shell musia v tomto procese hrať dôležitú úlohu. Opatrenia, ktoré spoločnosť Shell prijala na zvýšenie energetickej efektivity, umožnili znížiť emisie CO2 až o jeden milión ton ročne. Už dnes sme jedným z najväčších distribútorov biopalív na svete. Od roku 2000 sme investovali viac než miliardu dolárov do alternatívnych zdrojov energie vrátane veterných, solárnych a vodných zariadení. Naším cieľom je postupne jednu z týchto technológií intenzívne komerčne využívať.
Globálne klimatické zmeny však len ťažko môže ovplyvniť iba jedna spoločnosť alebo jedno priemyslové odvetvie. Vlády musia poskytnúť solídny rámec regulácie, ktorý firmám umožní lepšie "bojovať s CO2 ". Kým vlády nebudú schopné plniť svoju úlohu pri riešení tejto otázky, nemôžu zákonodarcovia a celá spoločnosť čakať, že problémy za ich vyriešia samotné firmy.
Jeroen van der Veer, generálny riaditeľ Royal Dutch Shell Plc.
(Napísané pre HN, text vychádza z článku pre Financial Times)