Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sa reprezentačné mužstvo trénera Dušana Galisa (vedie ho od začiatku roka) ukladá na zimný spánok vo veľmi nádejnej postupovej pozícii. Ak však chceme stručne odpovedať na hlavnú otázku -- slovenský futbal sa nezmenil a optimistické zrkadlo si nezaslúži.
Sila reprezentácie
Slovensko sa ešte nikdy neprebojovalo na záverečný turnaj majstrovstiev Európy, či sveta. Pritom reprezentačné mužstvá určujú futbalovú hodnotu tej-ktorej krajiny. Naša sa už veru ocitla aj v druhej päťdesiatke svetového rebríčka, najslabšie v histórii. Momentálna obroda galisovcov je teda veľmi dôležitá. Za istých okolností môže prísť práve reprezentačný úspech rýchlejšie a jednoduchšie ako celková renezancia futbalu v štáte. Pravda, nesmieme sa prejesť reprezentačného nadšenia. V súčasnosti sa totiž prejavilo niekoľko priaznivých tendencií. Legionári, ktorí tvoria takmer výlučne Galisov výber (v štyroch stretnutiach kvalifikácie MS nastúpil z domácej ligy iba Žilinčan Šesták) a dali všetkých 18 jeho tohtoročných gólov, sa uchytili v zahraničných ligách a vlastne športovo i ľudsky tam dozrievajú. Najmä Varga v Celticu, Karhan vo Wolfsburgu, Mintál a Vittekom v Norimbergu, či Németh v Anglicku. Trénerom sa podarilo stabilizovať tím. Každý, kto pozná Galisa
vie, že je výborný motivátor a vie najmä v začiatkoch spolupráce vyburcovať všetko okolo seba. S touto devízou zvládla reprezentácia prvú etapu kvalifikácie veľmi dobre. Čo je dom...
Zostáva vám 85% na dočítanie.