StoryEditor

Na Putinovom víťazstve zarobí Deripaska

04.12.2007, 23:00

Najbohatší Rus Oleg Deripaska, ktorého majetok sa odhaduje na viac ako 21 miliárd dolárov (v prepočte 474 miliárd Sk), chce do roku 2015 investovať až 480 miliárd rubľov (v prepočte 444 miliárd Sk) v rodnom meste ruského prezidenta Vladimira Putina. "Je to najväčšia investícia, akú kedy mesto získalo. Našli sme priateľ priateľa," spokojne vyhlásila po podpise dokumentu v Smoľnom gubernátorka Petrohradu Valentina Matvijenková. Pravdou je, že daná suma je porovnateľná s odhadovanou trhovou hodnotou všetkých aktív jeho spoločnosti Bazovyj Element (Bazel).
Hoci všetky Deripaskove firmy, teda nielen Bazel, musia najprv zvíťaziť v konkurze na lukratívne zákazky, kam chce hliníkový magnát miliardy napumpovať, Matvijenková -- inak Putinova pravá ruka v Petrohrade -- podľa petrohradskej agentúry Fontanka.ru nezapochybovala, že sa tak stane a že v takom prípade bude spokojná. Tým ešte viac podporila dohady, že po oligarchovi a dlhé roky najbohatšom Rusovi Romanovi Abramovičovi sa práve Deripaska stal Putinovým obľúbencom a zrejme aj chránencom.
Bez konkurencie
"To je neprijateľný tlak na konkurenciu. Nie je správne, že sa všetky väčšie stavby dostanú do jedných rúk, jednému investorovi. To ostatných znechucuje," povedal pre ruský denník RBK Daily generálny riaditeľ petrohradskej pobočky spoločnosti Colliers International Boris Jušenkov. Aj preto, že hoci najväčšie finančné bremeno (50 percent) by mal poniesť Bazel, spoluinvestormi majú byť podľa Deripaskových plánov koncerny Hochtief (Deripaska tu má takmer 10-percentný podiel), Strabag (štvrtinový podiel), Bouygues, Egis a Transstroj, kde vlastní až polovičný podiel.
Investície pôjdu do dopravnej infraštruktúry a bytovej výstavby. Začiatkom roka získala dcérska spoločnosť Glavstroj-SPB v aukcii do árendy dva lukratívne pozemky v celkovej rozlohe 437 hektárov na severozápade mesta -- takzvanú Severnú dolinu a Lachtu. oboch spoločnosť plánuje výstavbu luxusných bytov pre náročnú klientelu, pričom odovzdávať chce ročne v horizonte siedmich až desiatich rokov 300- až 400-tisíc štvorcových metrov, teda spolu 5,5 miliardy m2. Podľa šéfa spoločnosti Artura Markarjana súčasťou bude aj vybudovanie závodu na výrobu cementu.
Deripaska má "zálusk" aj na projekt rekonštrukcie Aproksinovho dvora, ktorého hodnota sa odhaduje na 10 miliárd rubľov. Hoci ani tu konkurz ešte nebol, gubernátorka už nahlas vyslovila nádej, že sa prác ujme jeho firma. Druhá dcérska spoločnosť Bazelu -- Aľtius-Development, by zas rada spolu so subdodávateľmi získala zákazky na 67-kilometrové železničné spojenie medzi centrom mesta a letiskom Pulkovo za 29 miliárd rubľov, Orlovskij tunel pod riekou Nevou za 26,3 miliardy rubľov a približne za 83,6 miliardy rubľov by sa mal vystavať 46-kilometrový diaľničný privádzač k obchodným prístavom. Do roku 2015 sa plánuje takisto 750-kilometrová diaľnica medzi Moskvou a Petrohradom približne za 170 miliárd rubľov. "Bazovyj element počíta s tým, že sa ceny môžu ešte zvýšiť," povedal pre ruskú agentúru Newsru.com hovorca spoločnosti Sergej Rybak.
Putinov človek
Tridsaťdeväťročný Deripaska je známy tým, že nerád so svojimi peniazmi riskuje. Pritom meteorický štart medzi ruských miliardárov zažil už v svojich 32 rokoch, keď sa stal šéfom predstavenstva hlinikárskeho koncernu RusAl. Ten je dnes po spojení so Sualom a švajčiarskym Glencore International najväčšou hlinikárskou firmou na svete. Deripaskov majetok rastie ročne niekoľkonásobne, čím sa v rebríčku najbohatších ľudí sveta vyšvihol za minulý rok na 40. priečku. Na jar tohto roku dokonca podľa ruskej tlače predbehol aj Romana Abramoviča. Práve on mu paradoxne v podnikaní pomohol (spolu zakladali Rusal) a rozšíril jeho investičné portfólio do zahraničia (britský výrobca vanov LDV).
Deripaska cez Bazovyj element ovláda nielen RusAl (75 percent), ale aj výrobcu nákladných automobilov GAZ, leteckú spoločnosť Aviacor a najväčšiu ruskú poisťovňu Ingosstrach. Už dávnejšie sa vyjadril, že chce preniknúť aj do automobilového priemyslu. V lete kúpil päť percent akcií americkej automobilky General Motors.
Hoci sa priženil do rodiny bývalého prezidenta Borisa Jeľcina (cez svadbu svokra s Jeľcinovou dcérou), v Kremli sa teší priazni. Sympatie si, podobne ako Abramovič, získal tým, že sa nepletie do politiky a značnú časť majetku investuje do ruského priemyslu. Deripaska nevynechá po boku Putina takmer žiadnu zahraničnú návštevu, kde sa nerozoberajú obchodné vzťahy a investície. Putin ho povýšil za člena Rady vlády RF pre podnikanie, predsedu ruského Národného výboru Medzinárodnej obchodnej komory, sedí vo vedení Obchodno-priemyselnej komory, je viceprezidentom Ruského zväzu podnikateľov a Putin mu dokonca zveril aj funkciu člena Celoruského národného vojenského fondu.
"Je v kurze. A to nielen v kurze perspektív pre rozvoj petrohradského regiónu. To, že dostal príležitosť tam investovať, len dokazuje, že je v kurze prezidentovej priazne," poznamenal podľa denníka RBK Daily generálny riaditeľ Rady pre národnú stratégiu Valerij Chomjakov.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
05. máj 2024 02:53