Len deň po sociálnom balíčku z dielne Smeru oznámil Béla Bugár vlastný súbor opatrení. Tentoraz to však nebudú zamestnávatelia, ktorí ho budú musieť zaplatiť, ale štát.
Most-Híd navrhuje zníženie daňového zaťaženia zamestnancov a živnostníkov. Podľa predstavy bugárovcov by sa zvýšila nezdaniteľná časť základu dane zo súčasných 3 803 na 4 650 eur ročne. To by znamenalo, že napríklad zamestnanec s minimálnou mzdou, ktorý dnes zaplatí na daniach 160 eur ročne, by po novom neplatil žiadnu daň. „Nárast čistej mzdy o 160 eur ročne by sa dotkol nielen tých, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, ale aj takmer všetkých ostatných zamestnancov,“ konkretizoval návrh Bugár. Podľa neho by táto zmena ovplyvnila výplaty viac ako dvoch miliónov Slovákov.
Zamestnávatelia súhlasia
Zamestnávatelia návrh vítajú, keďže by zlepšil životnú úroveň zamestnancov bez toho, aby finančne zaťažil firmy a podnikateľov. „Ak chce niekto zlepšiť ekonomickú situáciu ľudí, tak práve toto je správna cesta. Prejaví sa to na výplatných páskach zamestnancov, ale cez zvýšenú kúpyschopnosť to môže mať pozitívny dosah aj na firmy,“ vysvetľuje viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.
Návrh vníma pozitívne aj Tatiana Lauková, konateľka odevnej spoločnosti Pazz. „Všetko, čo sa robí v prospech zamestnancov, je vítané, pre nás ako zamestnávateľa by to však nebola nejaká podstatná zmena.“
Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Petra Kremského by nižšie daňové zaťaženie zvýšilo rozdiel medzi minimálnou mzdou a sociálnymi dávkami. To by mohlo motivovať časť nezamestnaných, aby začali pracovať aj za nižší plat. Kremský však upozorňuje, že želateľný efekt by bol výraznejší pri vyšších úrovniach. „Ideálne by bolo, ak by tá hranica bola na úrovni minimálne 5-tisíc eur. Napríklad v takom Grécku je to 8-tisíc eur, a to všetci vieme, v akej sú ekonomickej situácii,“ hovorí Kremský.
Zaplatiť to môže štát
Rastislav Machunka upozorňuje, že prípadné zníženie daňového zaťaženia by malo za následok výpadok príjmov do štátneho rozpočtu. Dôležité podľa neho bude, aby sa to opäť nepremietlo do zvýšenej záťaže pre zamestnávateľov. Podrobnosti pridáva analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak. „Len za rok 2017 vyberie štát na daniach a odvodoch o 700 miliónov eur viac, ako predpokladal. To znamená, že existujú zdroje, ktoré by pokryli toto zníženie daní vo výške asi 300 miliónov eur,“ tvrdí.
Riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš upozorňuje, že pri neochote pristúpiť ku kompenzačným opatreniam môžu tieto opatrenia viesť k zvýšeniu deficitu verejných financií. „Zníženie priamych daní by podporilo rast zamestnanosti. Ak by to nebolo na úkor vyššieho deficitu, bol by to krok správnym smerom,“ hovorí Goliaš.
Ako však dodáva, ešte efektívnejším opatrením by bolo zníženie odvodov ľuďom s nízkym príjmom tak, aby sa im viac oplatilo legálne pracovať. „Odvody sú dnes také vysoké, že nízko kvalifikovaní ľudia radšej pracujú načierno alebo len poberajú sociálne dávky. Aj preto máme na Slovensku vysokú dlhodobú nezamestnanosť.“
Rozhodne koaličná dohoda
Otázne je, ako sa k návrhu strany Most-Híd postavia ostatní koaliční partneri. „Koalícia bude o návrhoch našich partnerov diskutovať tak, aby došlo k vzájomnej dohode,“ uviedlo tlačové oddelenie strany Smer – SD. SNS sa k návrhu zatiaľ nevyjadrila.
Zníženie daňového zaťaženia však podporujú opozičné strany OĽaNO aj SaS. Sme rodina si chce počkať na konkrétny návrh. „Viem si predstaviť, že by sme návrh podporili. Vlády Smeru totiž skryto zvyšovali daňové zaťaženie aj bez zvyšovania sadzby. To sa prejavuje napríklad v pomalšom raste zamestnanosti či v nedostatočnom znižovaní regionálnych rozdielov,“ uviedol poslanec za SaS Eugen Jurzyca.