Dlh v zdravotníctve vlani narástol o 97,37 milióna eur. Záväzky po lehote splatnosti dosiahli ku koncu minulého roka 647,24 milióna eur. Najviac, 547,16 milióna eur, dlhujú na nezaplatených faktúrach a odvodoch štátne univerzitné a fakultné nemocnice. Spomedzi 13 netvorila nový dlh iba jedna, a to banskobystrická fakultná nemocnica. Informáciu o dlhu v sektore dnes vzala na vedomie vláda.

Celkové záväzky štátnych zdravotníckych zariadení, v ktorých sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti, vlani vzrástli o 103 miliónov eur. To predstavuje medziročný pokles o 7,7 milióna eur. Najväčšie dlhy majú voči dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu (54,2-percentný podiel z celkového dlhu), nasledujú záväzky voči Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a zdravotným poisťovniam (27,3 percenta).

Stratové nemocnice

"Za hlavné dôvody neustáleho rastu zadlženosti zdravotníckych zariadení možno považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach... Situáciu komplikuje vysoký podiel a nárast osobných nákladov v pomere k výnosom od poisťovní a významný podiel nákladov na lieky a zdravotnícky materiál na celkových nákladoch zdravotníckych zariadení," píše sa v informácii ministerstva zdravotníctva.

Rezort poukázal, že tržby od zdravotných poisťovní nedokážu pokryť prevádzkové náklady univerzitných a fakultných nemocníc napriek postupnému znižovaniu ostatných nákladov. Vlani v nich došlo v dôsledku nárastu výkonov k vyššej spotrebe liekov a zdravotníckeho materiálu, pričom tržby od poisťovní pri náraste osobných nákladov nepokryli ani tieto dve skupiny nákladov. Osobné náklady sa medziročne zvýšili o 30,2 milióna eur, náklady na lieky narástli o 18,8 milióna eur a spotreba materiálu bola vyššia o 8,2 milióna eur.

Riziká pre verejné financie

Práve spomínané zvýšené prevádzkové náklady nepokryté v plnej miere výnosmi od zdravotných poisťovní boli podľa ministerstva vlani hlavnou príčinou zhoršenia hospodárskeho výsledku štátnych nemocníc. Ich kumulatívna strata vlani predstavovala 108,9 milióna eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to predstavuje zhoršenie hospodárskeho výsledku o 15,12 milióna eur.

"Generovanie prevádzkových strát v nemocniciach negatívne ovplyvňuje verejné financie, čo aj v strednodobom výhľade predstavuje objektívne významné riziká pre verejné financie. Nemocnice čelia aj skrytému dlhu vo forme nevyhovujúcej infraštruktúry, keďže investície do tejto oblasti sú poddimenzované," upozornil rezort.

So záväzkami po lehote splatnosti majú problémy aj zariadenia v pôsobnosti ministerstiev vnútra a obrany (24,89 milióna eur), ako aj tie delimitované na obce a vyššie územné celky a transformované na neziskové organizácie (74,91 milióna eur). Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti mali vlani záväzky po lehote splatnosti vo výške 0,28 milióna eur.

Oddlženie nemocníc

Šéf rezortu Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) už dlhšie hovorí nielen o potrebe dofinancovania zdravotníctva, ale aj opätovnom oddlžení nemocníc. Ministerstvo odhaduje, že na dofinancovanie treba aspoň 150 miliónov eur, pričom stále nedôjde k úplnému dofinancovaniu ústavnej zdravotnej starostlivosti. To znamená, že aj po dofinancovaní nedôjde k zastaveniu zadlžovania nemocníc.

Rezorty zdravotníctva a financií čakajú pred vyriešením dofinancovania na výsledok minuloročného hospodárenia štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá očakáva rekordnú stratu. Ministerstvo zdravotníctva verí, že zlepšeniu situácie pomôžu aj jeho opatrenia, ktoré majú priniesť do štátnych nemocníc viac kontroly, efektívnosti a transparentnosti.