Ministrany s niekoľkými členmi môžu byť už čoskoro minulosťou. Nápad predsedu národniarov Andreja Danka, aby mal každý politický subjekt stanovený počet členov, dostane už v tomto roku svoju legislatívnu podobu.
„V prvej polovici roku 2017 predložíme návrh zákona,“ povedala riaditeľka tlačového oddelenia SNS Júlia Kollárová, no neodpovedala, či v ňom ponechajú Dankov návrh, aby mala každá strana aspoň 500 členov. Ešte v roku 2013 pritom Danko, vtedy ako šéf mimoparlamentných národniarov, sám vystupoval proti prijatiu nového volebného zákona a upozorňoval, že „zlikviduje malé politické strany“.
Na oficiálnom portáli národniarov vtedy varoval najmä pred pokutami za nedodržanie predvolebných pravidiel. „SNS vyzýva slovenského premiéra a vládu, aby zastavila prípravy na novelu volebného zákona, ktorý zaváňa šikanovaním iných politických strán a vytvára pôdu na ich likvidáciu,“ napísali vtedy národniari.
"Ak podľa Dankovej "logiky" počet členov strany zaručí jej kvalitu, potom najlepšou stranou bola Hitlerova NSDAP. Samozrejme, ak Danko tento svoj ďalší hlúpy návrh presadí, obrátime sa na Ústavný súd."
Opozícia je mimo
Ak by Dankov zákon prešiel, spôsobil by problémy viacerým stranám. Ani jeden opozičný subjekt nedosahuje spomínaných 500 členov.
Najmenej by to zrejme zasiahlo SaS, ktorá má okrem 168 riadnych členov aj takmer 4,4 tisíca priaznivcov – takzvaných Priateľov slobody.
„Priatelia slobody sú niečo ako bežní členovia v iných stranách a tých 168 členov je niečo ako v iných stranách delegáti, čiže my by sme museli akurát prerobiť stanovy, Priateľom slobody ponúknuť členstvo a počet by sme splnili,“ vysvetľuje podpredseda SaS Ľubomír Galko.
Zrejme najviac by sa zmena dotkla hnutia OĽaNO Igora Matoviča, ktoré má od svojho vzniku len štyroch riadnych členov a zatiaľ nemá ani žiadnych registrovaných sympatizantov. Naopak, spočiatku malé hnutie Sme rodina, ktoré založil podnikateľ Boris Kollár, stále naberá nových členov. V roku 2015 ich podľa výročnej správy bolo len päť, o rok neskôr už 450.
Napriek výhradám opozície však zákon podporujú aj Dankovi koaliční partneri. Povinnosť mať viac členov podľa nich zvýši tlak na demokraciu v stranách. Návrh ešte v poslaneckých kluboch neotvorili.
„Na niektoré otázky by bolo ešte treba dostať odpoveď. Táto snaha SNS mi však pripadá legitímna,“ hovorí podpredseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž.
Podporu návrhu si vie predstaviť aj predseda Mosta-Híd Béla Bugár. O hranici minimálneho počtu členov však ešte bude chcieť diskutovať.
Andrej Danko na archívnom videu predstavoval zmeny v parlamente:
Väčšia demokracia
Politológovia snahu určiť minimálny počet členov nevnímajú celkom negatívne. „Členstvo má vyššiu výpovednú hodnotu o organizačnej životaschopnosti strany než zber petičných podpisov,“ myslí si politológ Pavol Hardoš.
Nápad by však mohol naraziť aj na Ústavný súd. Odborník na ústavné právo z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Marián Giba si myslí, že podanie by mohlo vyvolať polemiku.
„Najmä vo vzťahu k právu občanov zakladať politické strany a združovať sa v nich. Takisto je tu ústavná požiadavka slobodnej súťaže politických síl,“ dodáva Giba.
Analytici poukazujú na to, že malý počet straníkov vyhovuje viac aktuálnemu vedeniu konkrétnych strán. Dankov návrh by tak nemusel menšie strany obmedziť, ale naštartovať v nich intenzívnejšiu diskusiu.
„Miera vnútornej demokracie v subjektoch s minimom členov totiž býva nízka, pretože sú spravidla závislé od osoby lídra,“ hovorí politológ z Masarykovej univerzity v Brne Lubomír Kopeček.
Počet členov vybraných politických strán k 9. 1. 2017
Názov strany Počet
Smer-SD 15 605
KDH* 11 180*
SMK 9 500
SNS 7 200
Most-Híd 5 400
Sieť 1 560
Sme rodina 450
SaS 168
ĽSNS 96**
OĽaNO 4
* údaj je z apríla, aktuálnejšie strana zatiaľ nemá k dispozícii
** údaj je z výročnej správy z roku 2015, aktuálnejší strana odmietla poskytnúť
Zdroj: tlačové oddelenia strán