Byrokracia. Podľa niektorých škôl najväčší hltač času v školstve, podľa iných nutné zlo. Koľko jej v skutočnosti je a spôsobuje ju štát alebo sú školy len neefektívne v „papierovaní“?

„Vychádzajúc z výsledkov štúdie OECD TALIS slovenský učiteľ strávi približne pätinu vyučovacej hodiny administratívou a udržiavaním poriadku v triede. Zvyšných 80 percent hodiny potom venuje samotnému vyučovaniu,“ píše sa v stanovisku ministerstva školstva. TALIS je najväčšou medzinárodnou štúdiou zameriavajúcou sa na učiteľov. Na Slovensku sa skúmalo, koľko hodín im počas týždňa zabralo vyučovanie, plánovanie hodín, známkovanie, spolupráca s ostatnými učiteľmi či porady. Do štúdie boli zahrnuté tiež úlohy, ktoré musel učiteľ robiť počas víkendov aj večer doma.

Rezortu školstva sme sa preto pýtali, čo všetko sú vlastne školy povinné vypĺňať a odovzdávať. „Zoznam povinných úkonov neexistuje,“ znela odpoveď. Ich rozsah a počet sa totiž odvíja od veľkosti, druhu a typu školského zariadenia. Školy musia teda sledovať platné právne predpisy, a to nielen v oblasti školstva, ale aj hygieny, pracovnoprávnych vzťahov, účtovníctva či ochrany osobných údajov.

Riaditeľský folklór
Na to, aby sa školy s papierovaním lepšie popasovali, existujú rôzne elektronické zlepšenia. Medzi najpoužívanejšie patrí program ascAgenda a program eŠkola. Štát ich však neprepláca. „Na každý rok si kupujeme kompletnú verziu ascAgendy. Program sa kupuje podľa typov škôl. My v jednom balíku máme servis, elektronickú žiacku knižku, triednu knihu, stránku školy, rozvrh, elektronické suplovanie a e-learning. Všetko, čo potrebujeme. Sú to veľmi efektívne vynaložené štyri stovky v našom rozpočte,“ hovorí riaditeľka ZŠ Nováky Hana Chlupíková. Škola, ktorú vedie, je priekopníkom v elektronizácii, ktorej sa mnohé subjekty bránia. Pred šiestimi rokmi ako prví na Slovensku testovali elektronickú triednu knihu. Hoci to vtedy bolo ťažké, dnes im spolu s ascAgendou od papierovačiek výrazne uľavuje. Riaditeľka školy, kde učí 28 pedagógov a navštevujú ju asi štyri stovky detí, tak vie väčšinu byrokracie zvládnuť sama so zástupkyňami. Hovorí, že vytlačiť vysvedčenia pre celú školu jej trvá asi dve hodiny, potom ich, samozrejme, ešte pečiatkuje, podpisuje a rozdá učiteľom.

„Byrokracie nie je všeobecne až tak veľa, žiaľ, často ju vyrábajú riaditelia. Učitelia by mali učiť, a dá sa to v školách zariadiť aj tak, že učitelia sa s papierovačkami takmer nestretnú,“ vysvetľuje. Za pravdu jej dáva aj externý poradca ministerstva školstva Vladimír Burjan. „Ukázalo sa, že veľká časť byrokracie je iba akýmsi lokálnym „školským folklórom“. Na niektorej škole celé roky vypisujú nejaké tlačivo a nakoniec sa ukáže, že to nikto nikdy školám nepredpísal, no riaditeľ to od učiteľov vyžaduje, pretože chce mať istotu,“ povedal. Podľa Burjana sa mnohé školy bránia informatizácii, namiesto toho, aby ju využili v svoj prospech. Presne takú skúsenosť má za sebou účastníčka programu Teach for Slovakia Veronika Klindová, ktorá učila na základnej škole v bratislavskej Vrakuni. Tvrdí, že veľa dokumentov si škola vytvárala sama pre prípad inšpekcie alebo sťažností. Klindová si myslí, že najhoršie to bolo so známkami. „Tie museli učitelia prepisovať minimálne na štyri miesta. Najprv na písomky, potom do svojho zápisníka, pretože v škole nie je všade internet a v kabinete nie je počítač, potom do papierových žiackych knižiek, do papierového klasifikačného záznamu a nakoniec do elektronickej žiackej knižky,“ povedala. Strašenie učiteľov školskou inšpekciou je pritom podľa hlavnej školskej inšpektorky Viery Kalmárovej prežitok. Potvrdzuje zároveň, že sa počas svojej praxe stretla s viacerými prípadmi, keď si školy vyrábali nadmernú byrokraciu samy.

Debyrokratizačná jednotka
Rezort školstva avizuje, že chce množstvo byrokracie pre školy tak či tak znížiť. „Obnoví sa a posilní činnosť takzvanej debyrokratizačnej komisie, ktorá navrhne ďalšie možnosti znižovania administratívnej záťaže škôl a školských zariadení,“ sľubuje ministerstvo. Konkretizovať opatrenia rezort nechcel. Takýto pokus tu však už v minulosti bol. Debyrokratizačná komisia mala za úlohu zrušiť všetky nepotrebné výkazy a štatistiky a nahradiť ich jednotným Rezortným informačným systémom, kde by školy mali všetky informácie. Projekt sa nedotiahol do konca a výsledkom je, že školy robia aj staré štatistiky aj posielajú údaje do rezortného systému. Každý mesiac a pod hrozbou 30-tisícovej pokuty.

Našťastie neexistuje norma na všetko
Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová hovorí, že niektoré školy si upravujú aj to, z ktorého rohu škrtať políčka v dokumentácii.

Sú sťažnosti učiteľov, že majú veľa byrokracie a papierovačiek, opodstatnené?
Ťažko povedať, či ide o pocity alebo fakty. Faktom je skutočnosť, že školy ako všetky inštitúcie v tejto krajine majú mnoho administratívnych povinností. Sama jednu organizáciu vediem, takže o tom niečo viem a často mám pocit, že sa niekto musel zblázniť. Zároveň si však uvedomujem, že časť údajov, ktoré sa týkajú činnosti škôl, mapovania ich vlastností a výsledkov procesov, je veľmi užitočná a vôbec nie je slovenskou špecialitou. Oveľa širšie štatistické dáta sú typické aj pre krajiny, o ktorých sme presvedčení, že fungujú oveľa racionálnejšie a efektívnejšie ako Slovensko. Pokiaľ teda ide o administratívne zaťaženie, oveľa horšie sú na tom riaditelia škôl ako učitelia. Slovenskí učitelia sú na tom v porovnaní s niektorými kolegami zo zahraničia ešte dobre.

Kto pridáva učiteľom viac práce – je to štát alebo samotné vedenie škôl?
Myslím si, že z predchádzajúcich slov je to jasné. Sama som sa v rámci inšpekcií stretla v prípadmi, keď školy vydávali interné predpisy, ktoré viedli k zbytočným „papierovačkám“. Dokonca existujú školy, kde sa s úplnou vážnosťou rieši téma, z ktorého rohu do ktorého rohu sa škrtajú políčka v dokumentácii a na túto tému sa vydávajú interné vykonávacie predpisy. Učitelia sa ma pýtali, či sú inštrukcie v tomto vykonávacom predpise správne a, samozrejme, že som im odpoveď nemohla dať, neexistuje na to, chvalabohu, žiadna norma. V tomto kontexte však považujem za dosť smutné, že témy vzhľadu dokumentácie prekrývajú tie, ktoré majú pre charakter vzdelávania zásadný význam.

Aké sú najčastejšie pochybenia škôl v rámci administratívy?
Štátna školská inšpekcia postupuje iným spôsobom, keď zistí formálne nedostatky a inak, keď majú nedostatky negatívny vplyv na samotný proces vzdelávania. Školy pritom môžu nedostatky odstrániť v čase výkonu školskej inšpekcie. Bez toho, aby to malo akýkoľvek negatívny vplyv na hodnotenie školy. Moji kolegovia majú pokyn negatívne hodnotiť formálne nedostatky iba vtedy, ak by napríklad nebolo možné vydať odpis vysvedčenia, alebo obsahuje nepravdivé údaje, respektíve neobsahuje dôležité údaje.

Príklady bizarnej byrokracie

Veronika Klindová, bývalá učiteľka matematiky a angličtiny, ZŠ Žitavská Bratislava-Vrakuňa
„Osobitou kapitolou je čiarkanie z ľavého spodného rohu do pravého horného rohu rovnou modrou čiarou. Takto treba opatriť každý prázdny riadok alebo tabuľku. Osobne som takto škrtala prázdne políčka aj v nepovinnom klasifikačnom zázname, ktorý už viaceré školy vôbec nepoužívajú, alebo ho majú len ako doplnok.“

Ján Palkoci, zástupca riaditeľa školy, ZŠ Pavla Horova Michalovce
„Napríklad žiak prestupuje k nám na školu. Rodič musí písomne požiadať o zápis dieťaťa do školy. Samozrejme, že o tom netuší, tak máme pripravené formuláre, ktoré len u nás vypíše. Prinesie kópiu rodného listu, ak má iba originál, zadarmo mu ho prefotíme. Podpíše univerzálny informovaný súhlas (o organizovaní školských akcií), náš súhlas o použití foto- a videodokumentácie na účely webovej stránky a sociálnych sietí a dostane rozhodnutie o prijatí. Trojmo. Jedno zostane nám, jedno dostáva rodič, jedno je určené pre pôvodnú školu. Pečiatku na tie tri papiere dám presne 24-krát. Väčšina rodičov je úprimne zdesená, keď to vidí.“

Hana Chlupíková, riaditeľka ZŠ Nováky
„Zarmucuje ma, že zákon nám ukladá povinnosť vytlačiť elektronickú triednu knihu na konci školského roka. Veď napríklad celý elektronický kontraktačný systém je elektronický, tu aj zmluvy za niekoľko miliónov eur môžu byť len v elektronickej forme, nerozumiem, prečo triedna kniha musí byť vytlačená. V archíve sa do nej nikto počas mojej riaditeľskej praxe ešte nepozrel.“

Ján Macek, učiteľ na prvom stupni, ZŠ Československej armády Prešov
„Vypisoval som katalógové listy. Mám jedného prepadnutého žiaka, ktorého som si logicky zaradil podľa priezviska do abecedného poradia. Tým pádom som však zmenil poradie. Zástupca mi povedal, že to tak nemôže byť, musím ho nechať na konci a všetky katalógové listy od čísla 11 po 22 musím prepísať. Katalógové listy sa predsa dajú vytlačiť v AscAgende, načo ich ručne prácne vypisovať? A nestačí prečiarknuť číslo, dať hviezdičku a pripísať opravil plus podpis? Veď informačná hodnota ostáva, len estetický vkus byrokrata bude trpieť.“

Klasický kalendár učiteľa (zostavený vyučujúcimi zo Spojenej školy Svätej rodiny v Bratislave)

Začiatok školského roka
Tvorba učebných osnov na každý predmet
Tvorba časovo-tematických plánov na každý predmet a každú vyučovaciu hodinu
Vypisovanie katalógových listov žiakov
Informovaný súhlas pre rodičov, čo sa týka zverejňovania fotiek a akcií mimo školy
Žiadosti pre špeciálneho pedagóga, pre psychológa
Inventarizácia tried, učební, kabinetov, skladov

Počas školského roka
Posudky o integrovaných žiakoch, o žiakoch s problémovým správaním
Príprava materiálov pre žiakov so špeciálnymi potrebami
Vypĺňanie rôznych dotazníkov
Pred každou akciou – vypisovanie informovaného súhlasu
Po rodičovskom združení – vypisovanie zápisnice o stretnutiach s rodičmi
Tvorba vstupných a výstupných previerok + výstupy (štatistické vyhodnotenie triedy, žiakov)

Pred vysvedčením
Ručné vypisovanie katalógových listov – každý žiak vlastný list + celkový prehľad o triede
Kontrola známok – porovnávanie zhody medzi údajmi v PC a na papieroch

Väčšinou každý deň
Zapisovanie údajov do triednej knihy (chýbajúci, témy hodiny)
Úprava triednej knihy do predpísanej podoby
Duplicitné zapisovanie do žiackej knižky (elektronickej aj papierovej)
Mailová komunikácia s rodičmi
Príprava na vyučovacie hodiny

Ako funguje byrokracia u priekopníkov elektronizácie v ZŠ Nováky
Byrokracia pre riaditeľa a vedenie

Štatistické výkazy školy
Eduzber – zber údajov pre normatívne financovanie
Rezortný informačný systém (odovzdávanie údajov o škole do systému ministerstva)
Všeobecný informovaný súhlas pre rodičov (na začiatku školského roka)
Informovaný súhlas na ochranu osobných údajov (na začiatku školského roka)
Prijímanie a odovzdávanie vzdelávacích poukazov (na začiatku školského roka)
Agenda kultúrnych poukazov (v januári)
Vydávanie deviatich typov rozhodnutí (najviac práce je s komisionálnymi skúškami)
Plán revízií, zmluvy

Byrokracia pre poverené osoby (výchovný poradca, špeciálny pedagóg)
Povinnosti pri testovaní 5 a 9
Dokumentácia k integrovaným žiakom
Prihlášky na stredné školy

Byrokracia pre učiteľa
Vedenie triedneho výkazu, ktorý vedú elektronicky a triedny učiteľ ho len využíva, ale netvorí
Učebné osnovy (na začiatku školského roka, ak ich treba meniť)
Zápisnice predmetových komisií a metodických združení (štvrťročne)
Zapisovanie dochádzky a známok