Keď vláda v roku 2006 rušila povestné dvadsaťkorunáčky, odôvodňovala to aj tým, že zdravotníctvo má byť bezplatné. Je to reálne tak? Myslia si slovenskí pacienti, že za nič neplatia?
Pacienti veľmi dobre vedia, koľko platia, jednak za lieky, ale tiež veľmi dobre vedia, koľko platia nelegálne. K tomu patria všetky tie čudné poplatky, ktoré sa každý deň objavujú, také perličky, o ktorých ja viem, sú za klimatizáciu v čakárni alebo za wifi pripojenie. Pokračuje to cez rôzne poradenstvá, ktoré sa nakoniec nekonajú, až po naozaj divoké korupčné neformálne úhrady pod stolom, aby ich vôbec pán doktor prijal. Slovenskí pacienti, žiaľbohu, vedia, že to nie je bezplatne, ibaže drvivá väčšina úhrad ide neformálne.
Aj napriek tomu sa zdravotníctvo propaguje ako bezplatné.
Je to skôr také politické klišé, že za zdravotníctvo sa na Slovensku nebude platiť. Nepovedal som to ja, povedal to Robert Fico niekedy v kampani v roku 2006. On sa naozaj zúfalo toho drží, do dnešného dňa sa oficiálne takmer za nič nemôže platiť, až na pár vecí, ale súčasne sa mu ten systém rozpadol.
Podľa informácií HN sa na ministerstve zdravotníctva diskutuje aj o návrate povestnej dvadsaťkorunáčky za návštevu lekára, dnes by to malo byť jedno euro. Viete si tento poplatok v súčasnosti predstaviť?
Áno, aj v tom čase, keď sme ho zaviedli, sme mali hlavný cieľ obmedziť nadbytočnú spotrebu. Vtedy preukázateľne klesol počet návštev, zjavne iba tých zbytočných, a stúpli príjmy lekárov. Ja to teraz však považujem za nereálny krok kvôli súčasnej konštelácii vlády.
Ozývajú sa hlasy, že nie všetci si to môžu dovoliť.
Sociálny systém by mohol zachytiť tých ľudí, ktorí by sa týmito poplatkami dostali za hranicu chudoby. Stačilo by vytvoriť takú sociálnu dávku.
Ako by to mohlo byť s chronickými pacientmi? Napríklad cukrovkár potrebuje ísť k očnému, k internistovi, aj ku kardiológovi. Má platiť všade?
Za našich čias boli títo ľudia zaradení do dispenzára a neplatili vôbec. U pacientov, ako sú napríklad títo diabetici, že potrebujú prejsť cez viacero oddelení, je veľmi dôležitý manažment pacienta. Mala by ho vykonávať zdravotná poisťovňa.
Mal by sa podľa vás zvýšiť poplatok za pohotovosť? V súčasnosti sa platia dve eurá, pacienti tam však často chodia aj s problémami, ktoré by mohli vyriešiť cez deň u všeobecného lekára.
Nech tam dajú nejaké poplatky na centrálny príjem, ale iné pre úrazy. Napríklad len pre ochorenie, ktoré evidentne nevzniklo o jedenástej večer, ale pred dvoma dňami, to sú všetky tie prechladnutia a chrípky, tam by asi bolo dobré to zvýšiť.
Hlavne zamestnaní pacienti volajú po návrate možnosti objednania sa na prednostné vyšetrenie za poplatok. Ako vnímate túto možnosť?
Za nás to bolo sto korún. Keď sme písali tie zákony, napadlo mi, že toto by asi ekonomicky aktívni privítali. Je to dobrý príjem pre lekára, a je to dobré aj pre ekonomicky aktívnych obyvateľov, ktorí nepotrebujú pol dňa stráviť čakaním u lekára. Ja som išiel na odber krvi a klasicky som sa spýtal, kto je posledný. Ako keď sme za hlbokého socializmu čakávali na mäso. Mne by tiež bolo lepšie, keby som tam mohol prísť na dohodnutú minútu a okrem iného by som neriskoval, že tam dostanem nejakú infekciu.
Ako sa na to pozerali lekári?
Keď sme to zavádzali, tak veľmi veľa lekárov proti tomu bojovalo, ale potom, keď im to Fico zobral, aký cirkus robili a žiadali kompenzácie z poisťovní. Lebo zistili, že tie štyri miliardy slovenských korún, ktoré to zarobilo, boli pomerne slušné peniaze.
Čo je podľa vás pri zavádzaní poplatkov v zdravotníctve rozhodujúce?
Rozhodujúca je správna definícia nároku, aby poistenec presne vedel, čo je plne hradené zo zdravotného poistenia.
Kto je Rudolf Zajac
Lekár a bývalý minister zdravotníctva. Na čelo najproblematickejšieho rezortu sa dostal v roku 2002. Počas svojho funkčného obdobia zaviedol niekoľko reformných opatrení. Je jedným z dvoch ministrov, ktorí od vzniku Slovenska v roku 1993 viedli tento rezort počas celého funkčného obdobia.