Nie je pravdou, že strana Smer-SD spolitizovala školstvo, keď dala vlani obciam či vyšším územným celkom (VÚC) kompetenciu odmietnuť kandidáta na riaditeľa školy či školského zariadenia. Vyhlásil to dnes predseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport Ľubomír Petrák (Smer-SD).
Odobrať túto kompetenciu VÚC a obciam chce opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO-NOVA) cez novelu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Podobný obsah má aj novela od SaS, o oboch návrhoch je v parlamente zlúčená rozprava.
"Vôbec si nemyslím, že sme spolitizovali školstvo," povedal Petrák a poukázal na to, že viac ako polovica starostov a obecných či miestnych poslancov je nezávislých. "Ide teda o miestne lokálne osobnosti. Čím sme teda spolitizovali školstvo? Bol to krok správnym smerom," tvrdí koaličný poslanec.
Remišová nesúhlasí. "Aj keď je poslanec či starosta nezávislý, neznamená to, že nie je politikom. Keď majú o vete riaditeľa rozhodovať poslanci, vnášame politiku na pôdu školy," odkázala Petrákovi.
Preto je základným cieľom jej novely odpolitizovať voľbu riaditeľa školy. Jej návrh počíta s návratom k stavu, keď zriaďovateľ nemohol odmietnuť kandidáta na riaditeľa.
Podľa Remišovej návrhu by mala rada školy predložiť návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania zriaďovateľovi. Ten by mal kandidáta vymenovať na päťročné funkčné obdobie v lehote do 30 dní odo dňa predloženia návrhu. Návrh rady školy má byť pre zriaďovateľa záväzný.
Opozičná poslankyňa pripomína, že v súčasnosti môže zriaďovateľ dvakrát po sebe odmietnuť kandidáta na post riaditeľa, ktorého navrhla rada školy na základe výberového konania. "Pri druhom vyslovení nesúhlasu sa vyžaduje schválenie trojpätinovou väčšinou všetkých členov príslušného zastupiteľstva. Podľa mnohých učiteľov sa takouto právnou úpravou vytvára priestor pre korupciu, klientelizmus, rodinkárstvo a politické nominácie riaditeľov," uvádza Remišová.
Remišová tiež navrhuje zvýšiť ochranu pedagogických zástupcov, ktorí sú členmi rady, a to predĺžením ich výpovednej doby o dva mesiace oproti výpovednej dobe iných zamestnancov.
"Táto právna úprava je potrebná preto, aby sa učitelia nebáli vyjadrovať kritické názory počas zasadnutia rady školy, keď je tam prítomný ich nadriadený, ktorý by mohol z týchto výstupov a názorov vyvodzovať následky v podobe skončenia pracovného pomeru," vysvetlila.