Minulý týždeň ste povedali, že zatiaľ nepodporíte zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Minister kultúry Marek Maďarič oznámil, že ak táto z jeho pohľadu kľúčová agenda neprejde, zváži aj demisiu. Ako spätne hodnotíte to, že ste vystúpili proti vysokopostavenému členovi Smeru?
Nemyslím si, že by to bolo treba personifikovať, že ja som vystúpil. Ja reprezentujem pozíciu Slovenskej národnej strany a jej program. Čo sa týka následnej reakcie pána Maďariča, zdá sa mi trošku unáhlená. Vôbec nešlo o nejaký spor, pretože niektoré slová použité vo vyhlásení hovoria, že nateraz to nemôžeme podporiť, pretože záležitosť má viacero dimenzií. Nie je to len otázka zvýšenia poplatkov. Na to, aby sme mohli súhlasiť so zvýšením, musíme vedieť, ako bude vyzerať štruktúra televízie, pretože si myslíme, že televízia ako národná kultúrna inštitúcia by mala plniť určité funkcie a nemala by byť len súťažiacou tanečnicou s tanečníkmi súkromných televízii. To je podstata toho, že by malo dôjsť k určitým programovým zmenám v televízii. Malo by sa viac venovať vysielaniu pre deti a mládež, lepšie by sa mali distribuovať prostriedky medzi jednotlivými štúdiami v rozhlase a televízii, aby nedochádzalo k tomu, že tvorcovia mimo Bratislavy sa cítia diskriminovaní.

Je pre vás dôležitejšie rozprúdiť diskusiu o poplatkoch ako minister Maďarič vo vláde?
Takto nemožno postaviť otázku. Každý sme svojím pánom. Myslím si, že minister kultúry nemôže podať demisiu preto, že chceme, aby bolo v televízii viac slovenčiny, aby boli televízia a rozhlas etalónom pri používaní slovenčiny, a nie aby ju ťahali dole. Kvôli tomuto nemôže minister kultúry podať demisiu.

Stretli ste sa tento týždeň s Marekom Maďaričom?
Stretli sme sa v utorok počas rokovaní a dohodli sme sa na tom, že sa stretneme.

Zvážili ste po utorkovom stretnutí aj nejaké ústupky, alebo trváte na svojom?
Slovenská národná strana chce naplniť svoje programové ciele a programové vyhlásenie a chce to urobiť v čo najväčšej komplexnosti. Samozrejme, môže narážať na záujmy iných politických strán, ale čo sa týka masových médií, myslím si, že tam nie je toľko sfér, ktoré by boli neprekonateľné, ak nám ide o to, aby slovenská televízia vysielala program, ktorý je hodný mena slovenská a mena televízia.

Pripúšťate teda diskusiu o vašich prioritách, alebo budete na nich trvať?
Politika je vždy otázka umenia možného a nemožného. My sme vždy boli strana, ktorá kládla veci nemožné, aby sa dosiahlo možné.

Čiže vízie, ktoré ste formulovali...
To sú vízie, ktoré sa, podľa môjho názoru, ak na to budeme mať vplyv, v slovenskej televízii skôr či neskôr presadia.

V pondelok bude zasadnutie Koaličnej rady. S čím tam pôjdete?
Pýtate sa viac, ako je moja kompetencia vám odpovedať.

Hovoríte, že chcete napĺňať program strany. Nie je tam rozpor s koaličnou zmluvou, kde sa píše, že programy strán sú len straníckymi dokumentmi?
Programové vyhlásenie vlády je to, čo by malo byť splnené za štyri roky v celosti. Sú ďalšie veci, o ktoré sa treba snažiť, aby boli splnené. Nevidíme v tom žiadny rozpor.

Pri tomto vašom spore teda nešlo len o výšku koncesionárskych poplatkov?
Neviem, či sa to dá označiť ako spor, ale určite to nie je niečo, čo má životnú podstatu. SNS nikdy nepovedala, že nepodporí zvýšenie poplatkov, ak bude jasné, za čo od občana tieto peniaze chceme.

Čakáte nejakú kalkuláciu?
Víziu, na čo by sa tie peniaze použili.

Na čo by sa mali použiť podľa vás?
Na skvalitnenie programu, posilnenie publicistiky, vysielania pre deti a mládež a ak sa bude za ne opäť vytvárať tretí kanál, aby to nebol len športový kanál, ale aby podstatnú časť vysielania tvorilo vysielanie pre deti a mládež a aby mládež do 12 rokov mohla využívať dobrodenia charty práv dieťaťa. Jednou z tých garancií je, že deti do 12 rokov by mali dostávať vysielanie v ich materinskom jazyku.

V článku 29 tejto charty sa okrem iného hovorí, že výchova musí zdôrazňovať kultúrnu identitu dieťaťa a jeho jazyk. Nie je to ignorácia komplexnosti výchovy dieťaťa a jej redukcia na to, že dieťa akoby vychovávala len televízia?
To je, samozrejme, aj vzdelávanie, je to celý komplex pôsobenia na mladú generáciu. To nie je len televízia a rozhlas. Ale tie tam zohrávajú dôležitú úlohu.

Viete si predstaviť diskusiu o inom modele financovania RTVS?
Toto je vysoko špecializovaná otázka a ja som konzervatívny. Koncesionárske poplatky sú stabilným a nespochybniteľným zdrojom financovania verejnoprávnej televízie.

A čo financovanie na základe stabilnej kvóty zo štátneho rozpočtu?
O tom, čo kto z rozpočtu dostane, rozhoduje vláda. A ešte sa nestalo po roku 1993, keď sa stanovili nejaké kritériá, že toľko a toľko by mala dostať nejaká inštitúcia, že by toľko aj dostala. Na to, kam pôjdu koncesionárske poplatky, už nemá vplyv, lebo tam idú zo zákona. Vláda má vždy svoje priority, potrebuje peniaze na projekty a zoberie ich tam, kde sú a bez ohľadu na to, že ich nejaký iný zákon určuje inde. Toto by bol najhorší model. Nerušme to, čo tu je, snažme sa to zlepšiť.

Na štátneho nákladného železničného prepravcu Cargo sa peniaze vždy našli.
Na to by brala tej televízii. Cargo ich potrebuje a v tej televízii... No tak čo, vypneme kanál.

Podľa vás sa názov Rozhlas a televízia Slovenska prieči slovenčine. V čom?
Keď nastúpil pán Mika do televízie, tak som mu poslal petíciu podpísanú asi 230 ľuďmi z celého Slovenska. Tá výzva prišla po určitom čase, keď sme videli pozitívne prvky v jeho pôsobení. V tej výzve som ho požiadal, aby inicioval zmenu názvu, pretože názvy takéhoto charakteru nosili väčšinou pirátske stanice. Ale názvy národných kultúrnych inštitúcií, ako napríklad Österreichischer Rundfunk, Telewizja Polska či Česká televize, vyjadrujú obsah, ktorý v nich je. Že to nie sú len nejaké inštitúcie v štáte, ale že sú to národno-kultúrne inštitúcie.

Vám ide o to, aby bolo zdôraznené, že je to slovenská televízia?
Áno. Že je to národná kultúrna inštitúcia. Teraz je to chápané tak, že to môže byť hocijaká televízia.

Ale televíziu s takým názvom si predsa môže založiť ktokoľvek.
Ktokoľvek. Ale tu je štát, ktorý zakladá verejnoprávnu inštitúciu, ktorá má byť národná. Ale potom, keď povie Zolo Mikeš, že čo menšiny... No súčasťou našej národnej kultúry sú aj menšiny. To je tiež súčasťou nášho národného bytia. Nikto ich predsa nevytláča ani zo slovenskej televízie, ani z rozhlasu. Majú tam svoje miesto.

Vytvárame teda národnú inštitúciu alebo občiansku?
Občiansky je štát. Inštitúcie sú buď národné, alebo komerčné. Máme slovenské národné múzeum. Majú tam priestor všetky národnostné kultúry. A je to národná kultúrna inštitúcia? Takže v tomto zmysle sa na to treba pozerať. Okrem spravodajstva je všetko, čo sa v rozhlase a televízii tvorí, súčasťou kultúry. A tá kultúra má nejakú identitu.

Spomínali ste, že čakáte zlepšenie programovej štruktúry. Minister Maďarič argumentoval tým, že televízia viac vysiela pre deti, podieľa sa na koprodukcii. Čo viac by ste chceli?
To je o tom, ako sa pozeráte na niektoré súvislosti, či je pohár prázdny, poloplný alebo poloprázdny. Tieto tvrdenia musíte dať k nejakému zmyslu. Nepopieram ani to, že sa spravodajstvo slovenskej televízie zlepšilo, hoci si myslím, že človek niekedy nevie identifikovať, z akej pozície robí slovenská televízia publicistiku a spravodajstvo, ktoré by malo byť spravodajstvom a nemalo by byť komentovaným spravodajstvom, ale to sú otázky iného charakteru. Myslíme si, že je tam málo diskusií o existenčných problémoch Slovenska. Nemyslím politických, tých je dosť. Ale sú veci, ktoré sú existenčné, ktoré súvisia s národným bytím Slovákov, ako história, politológia, kultúra a tak ďalej.

Len na prvom okruhu televízie je predsa napríklad Večera s Havranom, O 5 minút 12, Správy a komentáre...
Nespomínajte mi Večeru s Havranom, lebo to je klasický prípad, ako sa to nemá robiť.

Čo vám na tom prekáža?
Nekvalifikovanosť hlavného redaktora a kopanie do jednej bránky. Každý zápas, ak má byť pre diváka zaujímavý, musí mať dve bránky.

Michal Havran je v spoločnosti rešpektovaná osobnosť.
S vaším názorom sa nestotožňujem.

Kritizovali ste politicky korektné skupinky. Ktoré to sú?
Občianska spoločnosť je reprezentovaná nejakými inštitúciami. Sú aj inštitúcie, ktoré sú v podstate záujmovými loby. Nebudem ich menovať, ale jednoznačne napríklad strania niektorým politickým smerom a vyhlasujú sa za nezávislé. A tieto nezávislé, ktoré reprezentujú úplne okrajové skupiny obyvateľsta a dokonca sú platené zo zahraničných zdrojov, majú jediný monopol, keď príde verejnoprávna inštitúcia a dá im mikrofón, aby sa vyjadrili k nejakej veci. Pritom na Slovensku je X takých inštitúcií, ktoré sa tiež vyjadrujú k týmto veciam, a tie nedostanú slovo nikdy.

A kto sú tí, ktorí nedostávajú slovo?
Nebudem sa vyjadrovať konkrétnejšie, aby niekto nehovoril, že chcem politicky ovplyvňovať.

Pán Farkašovský v rozhovore pre SME spomenul, že by považoval za profesionálnu výzvu šéfovať RTVS.
Zhodou okolností som včera o tomto rozhovore s pánom Farkašovským debatoval a on hovoril, že to bola absolútna fabulácia redaktorky a nič také nepovedal.

A čo teda povedal?
Povedal, že má dostatok skúseností na to, aby keď ho niekto požiada, vedel pomôcť. Ale nepýtala sa ho v súvislosti, že či chce, ale či by sa vedel podieľať na formovaní budúcej programovej štruktúry slovenskej televízie.

Vy si ho tam viete predstaviť?
To sú teoretické otázky, o ktorých sa v SNS nikdy nehovorilo. To je jedna vec. Druhá vec: keby som sa ja osobne mal rozhodovať, či obetujem funkciu poslanca a idem na štátnu funkciu, z ktorej vyplýva, že by som prišiel o poslanecký mandát, určite by som si poslaneckú funkciu zachoval. Neviem, ako rozmýšľa pán Farkašovský, ale nikto mu to neponúkol a nikto s ním o takom niečom nehovoril. Nehovorím, že by som si nevedel hocikoho niekde predstaviť, kto je na to kvalifikovaný. Slovensko často dáva nekvalifikovaných ľudí len preto, že sú blízki strane, ale myslím, že táto vládna koalícia chce posilňovať odbornosť štátnej správy.

Je teda pán Farkašovský dostatočne kvalifikovaný na to, aby sa uchádzal o pozíciu riaditeľa RTVS?
Nevidel som jeho diplomy.

Vystúpenie SNS proti Smeru ukázalo, že sa SNS nebojí postaviť sa Smeru. Je pravda, že máte prieskum, ktorý vám ukázal 17-percentnú voličskú podporu?
Niečo som o tom počul, ale nevidel som ho.

Budeme teda aj v budúcnosti svedkami toho, že SNS bude razantnejšie presadzovať agendu, ktorá ostala zatiaľ iba v straníckych dokumentoch?
Toto je trošku hypotetická otázka. SNS nikdy nemala strach na rovinu a jasne formulovať svoje vízie, programové ciele a názory. Iné je, keď ste v opozícii, a iné je, keď vám záleží na tom, aby koalícia fungovala. Ja si nemyslím, že by sme mali na Slovensku postupovať spôsobom „len aby sme v hanbe neostali“. Treba postupovať na rovinu a myslí si, že ľudia lepšie pochopia zmysel a ciele politiky, keď sa im nebudú veci podávať zaobalené, ale také, ake sú.

Prídu teda aj ďalšie takéto vyhlásenia?
Vždy je nejaká akcia a reakcia. Určite sme to chceli prerokovať skôr, ale to oznámenie o zvýšení koncesionárskych poplatkov, najmä jeho výška a bez nejakej kalkulácie, tiež došlo ako keby z neba. Bolo napísané, že budú zvýšené koncesionárske poplatky, pretože nie všetko sa dá napísať presne. Ale nebolo to predložené do koaličnej rady, že takto si to predstavujeme. My sme neboli iniciátori.

Neľutujete spätne tento krok?
Ako strana myslím si, že nie, lebo sa trošku osviežila aj koalícia, aj sa začalo skutočne diskutovať o slovenskej televízii a z reakcií obyvateľov vidíme, že ich to zaujíma.