Dostali ste ponuku na post ukrajinského vicepremiéra a ministra financií. Prijmete ju?
Predbežne a podmienečne som ju prijal.

Kedy sa definitívne rozhodne, či sa ministrom skutočne stanete?
Závisí to od viacerých vecí. Od toho, či bude vymenovaná vláda Volodymyra Hrojsmana, lebo ešte ani to nie definitívne rozhodnuté. Ak bude táto vláda vymenovaná, tak či budú splnené podmienky, o ktorých som s Hrojsmanom rokoval. Tie podmienky sa týkajú programu, kde by to nemal byť problém, ale aj niektorých personálnych záležitostí. Ak by som totiž mal byť vicepremiérom a koordinovať prácu ekonomických ministrov, tak je dôležité, ktorí ľudia týmito ministrami budú. Musia byť proreformní a stotožnení s programom. Tretia oblasť sa týka občianstva. Slovenská legislatíva je v súčasnosti taká, že prijatie iného občianstva automaticky znamená stratu slovenského občianstva. A to je pre mňa vec, ktorú nemôžem akceptovať. Takže sa práve hľadá spôsob, ako toto vyriešiť takým spôsobom, aby som slovenské občianstvo nestratil.

Bavili ste sa už o občianstve s ukrajinskými predstaviteľmi? Sú ochotní urobiť vo vašom prípade výnimku?
Malo by to byť cez výnimku. Ale ako sa to urobí, to je už na ich strane.

Čo by ste mal podľa vášho názoru urobiť budúci šéf ukrajinského rezortu financií ako prvé?
Predbiehame. Nič viac hovoriť nebudem. Nie som ešte vymenovaný.

Na Slovensku ste sa preslávili ako tvrdý reformátor. Dá sa čakať, že po vašom nástupe do funkcie sa ukrajinská ekonomika vydá podobnou cestou, ako Slovensko po roku 1998? Teda reformy, rovná daň či privatizácia?
Platí to, čo som odpovedal na predchádzajúcu otázku. Ak budem vymenovaný, tak sa k tejto téme budem vyjadrovať, ale dovtedy určite nie.

Spýtam sa teda všeobecnejšie. Ukrajina by mala liberalizovať ceny energií. V akom je to štádiu? Pomôže to ukrajinskej ekonomike?
Ukrajina už ceny energií liberalizuje. Prvý krok sa udial k prvému aprílu minulého roka, druhý krok sa udeje teraz a tretí o rok. Samozrejme, tá liberalizácia, respektíve deregulácia je absolútne nevyhnutná. Vysoká miera regulácie bola príčinou mnohých–mnohých problémov, ale aj korupcie, pretože z duálneho cenového systému profitovali oligarchovia. Bola tiež príčinou veľmi nízkej energetickej efektívnosti ukrajinskej ekonomiky ako takej i obrovského plytvania vo sfére domácností. Bola takisto príčinou veľkej závislosti na Rusku, pretože keď plytvali, nešetrili a neefektívne vynakladali energiu, museli oveľa viac dovážať. Takže deregulácia je jednoznačne jeden z mnohých predpokladov potrebných pozitívnych zmien.

Momentálne zloženie ukrajinského parlamentu príliš nepraje reformám. Prečo si myslíte, že návrhy nového kabinetu prejdú?
V tom bude asi najväčšia výzva novej vlády, aby sa zlepšila a zefektívnila komunikácia medzi ňou a parlamentom. Aby jednoducho viac reformných zákonov a opatrení prechádzalo.

Kto si vás vybral za ministra?
Ja som túto istú ponuku dostal od súčasnej ministerky financií Natalie Jaresko, ktorej robím poradcu. Práve ona mala byť pôvodne premiérkou, ale pre toto riešenie sa nenašla dostatočná podpora v parlamente. Následne som takúto istú ponuku dostal aj od predsedu parlamentu Volodymyra Hrojsmana, ktorý bol pred pár dňami oficiálne nominovaný prezidentovou stranou do funkcie premiéra. Samozrejme, s Hrojsmanom som o tom viackrát hovoril. V priebehu minulého týždňa som bol kvôli tomu tri dni na Ukrajine. Rozprával som sa o tom aj s prezidentom Petrom Porošenkom.

Veľa sa hovorí o tom, že Ukrajinu momentálne veľmi trápi korupcia a silný vplyv oligarchov. Nebojíte sa o osobnú bezpečnosť a toho, že pod vplyvom oligarchov môže byť problémom presadzovať reformy?
Keby som sa bál, tak do toho nejdem.

Ivan Mikloš bol korunný princ SDKÚ i reformátor
Korunný princ SDKÚ-DS v časoch jej najväčšej slávy. Muž, ktorý sa stal pre časť spoločnosti symbolom reforiem. Najmä jednej, na ktorej sa roky lámali ľady pred pravicou a ľavicou – Ivan Miloš. Exminister financií, donedávna poradca ministerky financií ukrajinskej vlády. A najnovšie muž, ktorý môže opäť zasadnúť na kľúčové ministerské kreslo – avšak tentoraz na ukrajinské.

Mikloš bol vždy politik a minister, na ktorého nikto nemal neutrálny názor. Buď ho adorovali ako najväčšieho reformátora, ktorý Slovensko vytiahol z marazmu mečiarizmu, priamo alebo nepriamo otca rovnej dane. Alebo ho, naopak, považovali za muža bez emócií, kritizujú ho, okrem iných, za privatizáciu Slovenských elektrární, Slovenského plynárenského priemyslu. Aj naňho odkazuje údajný spis Gorila, ktorého pravosť nikdy nebola potvrdená. Mikloš rovnako ako Dzurinda vždy spájanie s Gorilou odmietali. Tak či onak, s érou Ivana Miloša sa najmä v období prvých dvoch Dzurindových vláda bude spájať naštartovanie rýchleho rastu Slovenska či naša integrácia napríklad do EÚ, spolu s príchodom veľkých investorov.

Trocha iná story je po páde Radičovej vlády, ktorá toho za dva roky, aj logicky, nestihla veľa zrealizovať. Záver Miklošovho ministrovania sprevádza kolaps daňového systému. Po predčasných voľbách je Ivan Mikloš opozičným politikom. Kľúčovým bodom sa stal rok 2014, keď spolu s Dzurindom ohlasujú svoj koniec v SKDÚ pre nespokojnosť s jej vedením. Oznamuje, že v politike nekončí. Od roku 2015 sa s aktívnou politikou spája ďalej – tentoraz nie so slovenskou, ale s ukrajinskou. Ako šéf poradcov ukrajinskej ministerky financií, až v marci 2016 dostáva ponuku byť tamojším ministrom financií.