„Vylučujeme povolebnú spoluprácu so Smerom,“ nepovedal pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami líder žiadnej pravicovej strany, ktorá figuruje v predvolebných prieskumoch na popredných miestach. Práve naopak. Predsedovia strán Sieť, Most-Híd či KDH volia jemnejšiu rétoriku. Jej styčné body nájdeme v tom, že sa buď sústreďujú na čo najlepší výsledok vo voľbách, alebo nepripravujú žiadne plány na vytvorenie ľavopravej koalície. „Ak je to strana, ktorej nezáleží na žiadnych zásadách a ide jej o prospech, vyčkáva, čo pre ňu bude výhodnejšie. Ak má nejaké zásady, rozhoduje sa podľa toho, či by tieto princípy poškodila spolupráca so Smerom, alebo je to v súlade s nimi,“ hovorí politológ Miroslav Kusý a dodáva, že kompromis sa dá vždy ospravedlniť národným alebo štátnym záujmom.

Slabé argumenty?

Okrem toho, že preferenčne silnejšie strany pravého spektra sa zakrývajú získavaním čo najlepšieho výsledku vo voľbách, ďalšou formou, ktorú volia na to, aby popreli koalíciu s vládnou stranou, je aj odvolávka na ich programy. Napríklad šéf Siete Radoslav Procházka považuje za dostatočne silný argument proti spolupráci Smeru a Siete presadenie hmotnej zodpovednosti politikov a vylúčenie schránkových firiem. Návrhy týchto zákonov im Smer v parlamente neodobril. „Myslel som si, že to ľudia budú akosi automaticky vnímať ako vylúčenie spolupráce práve preto, že tie podmienky sú nastavené tak, že idú proti podstate doterajšieho fungovania Smeru,“ povedal Procházka v relácii Aréna v HNTelevízii na margo podmienok na spoluprácu.

Podobne ako šéf Siete sa na svoj program v minulosti odvolal aj predseda strany Most-Híd Béla Bugár či líder KDH Ján Figeľ. „Koalíciu so Širokým a Ficom neplánujeme ani nepripravujeme. Príbeh je o takých záujmoch a princípoch, kde sa KDH so Smerom vylučujú,“ reagoval na povolebnú spoluprácu s ľavičiarmi Figeľ.

Neistota panuje aj pri bugárovcoch. Napriek tomu, že nedávno spolu so Smerom hlasovali za zmenu ústavného zákona, ich povolebné spojenie by mohlo mať pre Most-Híd následky. V kuloároch sa hovorí, že hlavne voliči maďarskej národnosti nezabudli, ako sa Fico správal počas svojej prvej vlády.

Podľa politického analytika Jána Baránka pravicové strany premrhali príležitosť, keď sa mohli vymedziť voči Smeru. Tým boli sociálne balíčky. Väčšina pravice bola za ich zachovanie aspoň do istej miery. Baránek si myslí, že strany sa dnes nemajú o čo oprieť. „Ak chcem povedať, že nejdem s Ficom do vlády, musím povedať relevantný dôvod. Ale ja ho nepoznám,“ povedal Baránek na margo niektorých pravičiarov.

Tí, ktorí majú jasno

Protikladom k stranám, ktoré hrany svojich stanovísk mierne zaobľujú, stojí napríklad predseda Skoku Juraj Miškov. Ten má jasno. Do koalície by išiel aj so Smerom. „Strany, ktoré vylučujú akúkoľvek spoluprácu so Smerom, nepotrebujú volebný program, pretože kandidujú do opozičných lavíc,“ myslí si Miškov. Jeho strana získava v prieskumoch medzi jedným až tromi percentami.

S Miškovovým vyjadrením má problém šéf jednej z dvoch strán, ktoré otvorene hovoria nie Smeru. Predseda hnutia OĽANO-NOVA Igor Matovič si myslí, že so Smerom sa „dá iba asistovať zlodejom pri ďalšom dramatickom rozkrádaní Slovenska“. Druhou stranou so šancami na parlament, ktorá otvorene vylúčila spoluprácu s ľavičiarmi, je liberálna SaS.