HN spustili sériu rozhovorov so šiestimi najvážnejšími kandidátmi na post prezidenta. Na otázky, do akej miery sú blížiace sa voľby testom pravicových strán či do akej miery chce byť protiváhou vládnej strany, ako druhý v poradí odpovedal kandidát pravice Pavol Hrušovský.
Nie je pre vás zahanbujúce, že napriek podpore troch pravicových strán výrazne zaostávate za nezávislými kandidátmi?
Nezvyknem sa hanbiť. No ani sa netajím tým, že som od tejto podpory očakával viac. Zatiaľ však nebalím kufre, chodím medzi ľudí. Vracať sa k tomu, či strany môžu alebo nemôžu za to, ako vyzerajú moje preferencie, nepovažujem teraz za kľúčové.
Nebude to tým, že dôveryhodnosť ste stratili aj vy, aj strany, ktoré sú za vami?
Nedá sa hovoriť o strate dôveryhodnosti pravicových strán, vykazujú podporu a percento popularity, ktoré im zaručuje minimálne miesto v parlamente. Samozrejme, neznamená to, že sme s tým spokojní. Vyhodnocujeme všetko. Treba byť aj vo vzťahu k sebe sebakritický. Ale ten čas na hodnotenia príde neskôr. Nerezignoval som.
Ak pravica vykazuje podporu a vy nie, potom je chyba vo vás...
Budem otvorený. Keď chodím medzi ľudí, okamžite ma priradia k strane, do ktorej patrím. Dvihnú ruky a povedia mi: nie, KDH nechcem. Keď im poviem, že teraz nepropagujem stranu, ale seba ako politika v prezidentských voľbách, tak mi povedia: áno, áno, vás áno. Nie je to súťaž strán, je to súťaž osobná. Neviem posúdiť, prečo je teraz ten stav podpory taký a netajím sa tým, že ma prekvapuje.
SDKÚ vás síce oficiálne podporuje, v strane však prevláda názor, že by ste sa mali vzdať v prospech silného kandidáta. Nesklamalo vás ich stanovisko pár dní pred voľbami?
Budem sa usilovať o podporu každého jedného voliča v Slovenskej republike.
Ani na chvíľu ste neuvažovali nad tým, čo hovoria, že by ste to nakoniec mali predsa len zabaliť?
Nemám čo zabaliť okrem kufrov, keď cestujem. Nikdy som nad tým neuvažoval. Som politikom, ktorý keď sa raz rozhodne, tak ide až do cieľa či už s úspešným koncom, alebo s výsledkom, ktorý prijímam ako výsledok vôle voličov.
Nevnímate prvé kolo volieb aj ako test Ľudovej platformy? Či ešte má alebo nemá zmysel?
Ak chceme ponúkať alternatívu proti Ficovi a dominantnému Smeru, musíme sa vedieť spájať a dohodnúť. Na druhej strane, spolupráca pravice a prezidentské voľby nie sú to isté. Prezidentské voľby sú o získavaní voličov všetkých, nielen týchto troch strán.
Zatiaľ nemáte ani len voličov KDH. Ak nepostúpite do druhého kola, nemyslíte si že Ľudová platforma stratí zmysel, keďže nemá autoritu na to, aby presadila svojho človeka aspoň v prvom kole volieb?
Nevidím dôvod, aby sme tento projekt rušili. Spolupráca bude pokračovať ďalej. Sme si programovo blízki.
Nemyslíte si, že vysoká podpora nestraníckych kandidátov a nízka podpora kandidáta pravice je signálom, že dozrel čas na radikálnu generačnú výmenu politikov?
Použijem jeden zlý príklad takejto zmeny. Bola tu jedna liberálna strana, ktorá nikdy v politike nebola, a boli tu noví ľudia. A potom predseda tejto strany dokázal odvolať vlastnú vládu a vlastných ministrov.
Prečo o nich hovoríte v minulom čase? Stále existujú.
Existujú, ale obávam sa že by rovnako konali ako vtedy. Tí, čo sú v politike dlhšie, sa správajú zodpovedne. Preto si nemyslím, že je dobré, aby sme urýchľovali procesy radikálnych zmien v politike. Že starých von, nových dnu. Som zástancom prirodzenej obmeny.
Prečo ľudia, ktorí odišli z KDH, zaznamenali celkom slušný úspech? Myslím Procházku a Lipšica, ktorí majú šancu presadiť sa ako nová pravica. Procházka má už teraz vyššiu podporu ako vy.
Myslíte si, že Lipšic je produktom novej generácie? Veď je už dlho v politike. Bol dvakrát ministrom vo vláde za KDH, predtým dlho štátnym tajomníkom. Pokiaľ ide o Procházku, mal otvorenú cestu v strane. Niekedy však treba zabojovať a vedieť si získať podporu. A prejaviť pokoru.
Nie je to hlbšia systémová chyba v KDH, že si neviete udržať mladších ľudí ako Lipšic a Procházka?
Ja som nevidel dôvod na to, aby odchádzali a siahali po radikálnych riešeniach. To, čo urobili, nepovažujem za korektné. Nemôžem odísť len preto, že sa neviem rýchlo a hneď presadiť.
Ako chcete byť protiváhou Fica a Smeru, keď ste v minulosti, v roku 2006, presadzovali, aby išlo KDH do vlády so Smerom?
To nie je pravda. Po voľbách 2006 sme sa ocitli v situácii, keď tu mohla byť zlá alebo ešte horšia vláda. Tá horšia bola vláda Smer, HZDS, SNS. Presadzoval som po voľbách len to, aby sa išlo rokovať, čo urobiť, aby sa odvrátil najhorší scenár. Nie aby sa išlo hneď do vlády. Nasledoval však neľútostný mocenský zápas vo vnútri KDH, čo ma mrzí.
Presadzovali ste politické rozhodnutie o vstupe do koalície so Smerom, nie rozhodnutie o tom, že idete rečniť...
Nie, ja som presadzoval len rozhodnutie o rokovaní s Ficom.
... o koalícii.
Nie, išlo o rokovania, či sa vôbec vieme na niečom zhodnúť. Na tom nebolo nič zlé.
Bolo. Rozbíja to pravicu a posilňuje to Smer.
Súhlasím. Ale nikdy sa nezhodneme v tom, že opozícia musí byť celkom jednotná. To nejde. Aj v Ľudovej platforme vychádzame z toho, že sme tri samostatné strany, ktoré spolupracujú.
Partneri vám vyčítali aj to, že KDH vstupovalo do koalícií so Smerom v župných voľbách. Je za tým aj programová blízkosť so Smerom? Alebo len pragmatický postup?
Pragmatizmus by som vylúčil. Zavážila hlavne skúsenosť, ktorú máme v regionálnej politike na riešení problémov a ktorú sme ponúkli na spoluprácu. Niekedy mám pocit, že kto viac zakričí proti Ficovi, je väčší pravičiar. Ja toto delenie politiky a ľudí odmietam. Skôr by som deliť politiku podľa toho, kto je odvážny a kto je zbabelý.
Viete ich aj pomenovať? Kto je odvážny?
Tí, ktorí zaviedli 19-percentnú rovnú daň. Tí, ktorí znížili nezamestnanosť. Tí, ktorí robili reformy a naštartovali hospodársky rast.
A kto je zbabelý?
Ľudia, ktorí to brzdili a po voľbách zrušili a teraz sa reformám bránia a nie sú ochotní prijať odvážne rozhodnutia. A na druhej strane sú schopní porušovať pravidlá a zákon, napríklad pri nevymenovaní riadne zvoleného generálneho prokurátora.
No a sme zas pri delení politiky na pravicu a Smer, resp. zbabelých socialistov, nie?
Boli koalície, za prvej Dzurindovej vlády, keď sme robili odvážne rozhodnutia spoločne s ľavicou.
Prečo vám stále robí problém dištancovať sa od týchto ľudí a od Smeru a povedať, že s nimi nebudete vládnuť?
A komu to pomôže, takéto radikalizovanie postojov?
Pomohlo by to pravici – nabrať silu a odhodlanie poraziť Fica.
Kto je dnes pravica?
Staré plus nové pravicové politické strany.
Budúcnosť vidím skôr pri stranách, ktoré už ukázali skúsenosti a ukázali, čo vedia.
Kľúčová právomoc prezidenta je vymenovať predsedu vlády. Ako by mal podľa vás vyzerať po voľbách predseda vlády a ako by mala vyzerať optimálna vládna koalícia?
Treba otvorene povedať, že prezident je limitovaný ústavou a politikou. Už som raz zažil, keď Mečiar ako zastupujúci prezident poveril zostavením vlády Smereka z VSŽ. Bolo to v roku 1998. Určite by som nepreferoval menšinovú vládu. Je to jeden z najhorších experimentov. Ako prezident by som po voľbách určite vstúpil do politických rokovaní a preferoval výber skúseného politika, nie novátora, ktorý sa vezie na vlne emócií a nič sa o ňom nevie. Napríklad taký Kiska. Ľudia sa ma pýtajú: Kto je vlastne Kiska? A ja odpovedám: neviem, kto je Kiska. Ja naozaj neviem. Nediskutuje, nemá skúsenosti, neviem, či je liberál alebo konzervatívny.
Ďalšia vec, ktorá čaká na prezidenta: Harabin. Ak bude zvolený za šéfa Najvyššieho súdu, vymenujete ho?
Politicky s tým mám problém, ale prezident musí dodržiavať ústavu a ústavné povinnosti, inak príde rozvrat v štáte. Robil by som všetko pre to, aby som ho vymenovať nemusel, ale ústavu by som nakoniec neporušil.
Najbližších päť rokov bude Brusel tlačiť na centralizáciu EÚ. Aj vo financiách a ekonomike. Podporíte to, alebo budete podporovať skôr zachovanie právomocí národných štátov?
Ako predseda parlamentu som za Dzurindovej vlády presadil, aby o postojoch slovenskej vlády k európskym témam spolurozhodoval aj parlament v príslušnom výbore. Som rád, že sa presadil takýto zákon. Som za zachovanie čo najväčšej suverenity pri politikách EÚ.
Podporujete bankovú úniu?
Som skôr za konsolidovanie domácich bánk tak, aby banková únia nebola potrebná.
Daňová harmonizácia v EÚ?
Odmietam. Kompetencia národných štátov.
Otázka ďalšieho zvyšovania eurovalu? Práve na tomto padla Radičovej vláda...
Som za to, aby mali krajiny úspornú rozpočtovú politiku a aby zvyšovanie eurovalu nebolo potrebné.
Prečo ste potom nepodporili Sulíkovu SaS, ktorá to nielen hlásala, ale sa tým aj riadila a zvyšovanie eurovalu odmietla?
Na jednej strane sme nemohli nerešpektovať rozhodnutie premiérky. A potom sme nemohli ignorovať riziká, ktoré by vyplývali z toho, čo hlásala SaS. Rozhodovanie už nebolo len ekonomické, ale aj politické.
Rozmýšľať pri ekonomických otázkach politicky znamená čo?
Napríklad to, čo sa stalo vtedy, keď Iveta Radičová spojila zvýšenie eurovalu s dôverou vlády. Ak sme nechceli pád vlády a predčasné voľby, museli sme hlasovať za.
Ste za to, aby sa NATO rozširovalo smerom na východ, napríklad o Ukrajinu?
Som za to, aby sa medzinárodná bezpečnosť posilňovala. A ak sa má posilňovať rozširovaním, tak áno. Ale netreba zabúdať na Rusko, bez ktorého sa takéto rozhodnutia robiť nemôžu.
Rusko s tým súhlasiť nikdy nebude. Ako by ste riešili ukrajinskú krízu a ruskú agresiu voči Ukrajine, keby ste boli prezidentom?
Apelovaním na to, aby sa dodržiaval princíp medzinárodného práva a aby sa Rusi zdržali jednostranných krokov, ktoré medzinárodné právo narúšajú.
Viacerí slovenskí diplomati sa snažia prehodnotiť postoj Slovenska ku Kosovu. Mali by sme zotrvávať na tom, že Kosovo neuznávame? Alebo: môžeme časom uznať štát, ktorý vznikol porušením medzinárodného práva?
Kosovo vzniklo v rozpore s medzinárodnými dohodami a právom. Právne je to jasné. Politicky sme zas pod tlakom, aby sme aj takýto štát uznali a dali mu šancu. Zastávam názor, že Kosovo by sme mohli uznať len vtedy, keby existovalo v súlade s medzinárodným právom. Keďže to tak nie je, Kosovo by som neuznal. Vytvárajú sa tým naozaj nebezpečné precedensy pre iných a pre separatizmus.
Kto je Pavol Hrušovský
Je kandidátom Ľudovej platformy, teda KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS. Narodil sa 9. júna 1952 vo Veľkej Mani v okrese Nové Zámky. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Po štúdiu pracoval v rôznych hospodárskych organizáciách ako právnik. Od roku 1990 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR a od roku 1992 poslancom Národnej rady za KDH. Po parlamentných voľbách v roku 1998 sa stal podpredsedom Národnej rady. V roku 1999 zvolili Pavla Hrušovského za podpredsedu KDH a v októbri 2000 vystriedal na poste predsedu KDH Jána Čarnogurského. Na tomto poste pôsobil do roku 2009. Podľa posledných prieskumov mal podporu na úrovni 6,8 percenta.