Z domova odchádzali ako neznámi, v zahraničí sa vypracovali na špičky vo svojich odboroch. V seriáli Slovenský recept na úspech vám prinášame príbehy našich úspešných rodákov.
Už ako mladý fyzik sa zaradil medzi prominentných zástupcov Slovenska vo svetovej vede. Rodák z Bratislavy Karel Šafařík má za sebou dlhé roky vedeckej práce v Rusku a vo Francúzsku, nakoniec sa usadil vo švajčiarskej Ženeve. Už takmer 17 rokov tu pracuje na najdrahšom projekte v histórii ľudstva, veľkom urýchľovači častíc v rámci laboratórneho strediska CERN, ktorého úlohou je pátrať po tzv. božej častici a úplných začiatkoch sveta krátko po "veľkom tresku“.
V Ženeve sa Šafařík tvrdou prácou, originálnymi nápadmi a cieľavedomosťou prepracoval až na šéfa fyzikálneho úseku v projekte ALICE, ktorý je kľúčovou súčasťou hadrónového urýchľovača. Vedie tu tisícčlenný tím fyzikov z troch desiatok krajín celého sveta. "Medzi nimi možno nájsť zástupcov z takmer stovky rôznych inštitútov a univerzít,“ hovorí Šafařík.
Úspechy za hranicami
Prvýkrát sa Šafařík začal pohrávať s myšlienkou odchodu zo Slovenska po štúdiu fyziky na Univerzite Komenského v Bratislave. "Keďže som v tom čase po ukončení štúdia nemohol vycestovať na Západ, odišiel som do Spojeného ústavu jadrových výskumov v ruskej Dubne,“ spomína vedec. V Rusku nakoniec namiesto plánovaných dvoch rokov zostal oveľa dlhšie. Rusi si ho tam totiž pre jeho úspechy ponechali dvanásť rokov.
Po návrate na Slovensko sa rozhodol odovzdávať svoje skúsenosti začínajúcim fyzikom, onedlho sa však z profesorskej stoličky vrátil späť k výskumu. Tri roky úspešne pôsobil na vysokej škole v Paríži. Tam spolupracoval s jedným kamarátom, tiež vedcom, ktorý už v tom čase mal kontrakt so švajčiarskym laboratóriom. Spolu navrhli projekt, ktorý sa švajčiarskej strane veľmi páčil, a na základe neho ponúkli Šafaříkovi možnosť pre projekt urýchľovača pracovať.
Usilovnosťou k elite
Na to, aby sa Šafařík dokázal vypracovať na takú významnú pozíciu a viesť jeden z najdôležitejších a najdrahších projektov v súčasnosti, musel v laboratóriu odpracovať mnoho rokov. Priznáva však, že okrem tisícok hodín výskumu si to vyžadovalo aj niečo viac, a to najmä cieľavedomosť. "Vždy som sa snažil nepočúvať múdrejšie rady starších. Najdôležitejším pre mňa bolo a stále je presadzovať si to svoje,“ tvrdí Šafařík. Výnimočný vedec nepopiera, že fyzika bola jeho vášňou už od detstva. "Neustále som sa snažil robiť to, čo ma zaujímalo.“ Zároveň priznáva, že ľudia sa niekedy boja vyberať si to, čo ich baví.
Samozrejme, aj jeho pevná vôľa a tvrdohlavosť mu pomohli k tomu, že je dnes na svojom poste. Spolupodieľa sa na výskume takzvanej božej častice, ktorá je podstatou vzniku vesmíru. Slovenský vedec však dodáva, že ide o trochu zjednodušenú predstavu o jeho práci. "Vediem fyzikálnu vetvu projektu a mojou úlohou je určovať priority, teda to, čo sa má spraviť skôr a v tom správnom čase. Vedcom radíme najmä v tom, kedy má určité pozorovanie šancu na úspech.“
| Kto je Karel Šafařík Narodil sa v roku 1953 v Bratislave. Odmalička sa zaujímal o fyziku. Po ukončení vysokoškolského štúdia sa rozhodol skúsiť šťastie v Rusku, kde strávil úspešných dvanásť rokov. Odtiaľ sa presunul do Francúzska. Už počas troch rokov strávených v Paríži spolupracoval na projektoch v laboratóriách CERN. V Ženeve mu dali šancu, ktorú využil a postupne sa vypracoval na najvyššie pozície. V súčasnosti šéfuje oblasti fyziky v jednom zo štyroch najdôležitejších projektov a dohliada na prácu tisícky vedcov. |
Mnohí vedci odišli zo Slovenska a v zahraničí našej krajine robia naozaj dobré meno. S týmto názorom súhlasí aj Šafařík. "Je rozhodne pravda, že Slováci sú v prírodovedeckých disciplínach skutočne veľmi úspešní.“ Práca Slovákov je pritom práve v Ženeve naozaj viditeľná. Potvrdzujú to aj mnohé štatistiky a výskumy. "V porovnaní počtu slovenských zamestnancov a zmlúv, ktoré Slovensko dostalo, sme na tom dvakrát lepšie, než by sme v prepočte na iné ukazovatele mali byť.“ Na projekte, ktorého fyzikálnu časť vedie práve Šafařík, sa zúčastňuje tridsať krajín. Slovensko má jednu z najlepších pozícií. "V ALICE majú dôležitú úlohu tri veľké európske krajiny, ale štvrtým najväčším účastníkom a prispievateľom je práve Slovensko. Vplyv Slovákov na tento experiment je naozaj veľký,“ dodáva Šafařík.
| Prečítajte si aj: |
| Dopredu ma hnali nepoznané veci Rozhovor. Šéf tímu fyzikov v projekte urýchľovača ALICE Karel Šafařík pre HN: Zapísať sa vo svete vedeckej špičky muselo byť naozaj ťažké. Ako ste si s tým dokázali poradiť? Celý život ma zaujímalo to, že som nevedel, čo bude ďalej. A práve tieto myšlienky ma hnali dopredu. Po štúdiu som nemohol vycestovať na Západ, a tak som odišiel do Ruska. Tu som sa však kvôli úspechom „zdržal“ oveľa dlhšie, než som pôvodne plánoval. Veľa som publikoval, pracoval na výskume, čo ma však napĺňalo. |
| Vedci nazerajú do prvých sekúnd po vzniku sveta Objaviť tajomnú „božiu časticu“, zistiť, či sú okolo nás ďalšie dimenzie, ktoré nevidíme, a odhaliť tajomstvo samotného vzniku vesmíru. Práve s týmto cieľom postavili vedci najväčší a najkomplikovanejší prístroj všetkých čias – veľký hadrónový urýchľovač. Pri jeho príprave neďaleko švajčiarskej Ženevy sa nestratili ani slovenskí vedci a podnikatelia. Na projekte, ktorý stál viac ako 110 miliárd korún, sa naši odborníci podieľali výraznou mierou prakticky od jeho začiatku. Viaceré naše firmy dokonca vyrábali pre urýchľovač súčiastky. Medzi najúspešnejšie slovenské firmy patria v tomto smere SES Tlmače, ktoré dodali do Švajčiarska kryostaty v hodnote 150 miliónov korún. Priamo v Ženeve riadia vedecký megaprojekt aj viacerí Slováci. |