Nežná revolúcia v novembri 1989 patrí medzi najvýznamnejšie udalosti novodobej histórie nášho národa. Ak sa dnes obzrieme za obdobím dvoch desaťročí, možno konštatovať, že sme prešli hlbokými a často tvrdými zmenami.

17. november však nebol začiatkom revolúcie. Bol pokračovaním a vyvrcholením nespokojnosti a túžby ľudí po slobode, ktorú si uvedomili po roku 1968. Prvý krok k verejnému protestu urobili študenti 16. novembra 1989 v uliciach Bratislavy, ktorý prekvapil nielen ministra školstva, ale aj predstaviteľov ÚV KSS. Ja som vtedy pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského ako pedagóg a živo si spomínam na spontánne študentské stretnutia, ktoré zo živelného nadšenia postupne prešli do organizovaných akcií s jasnými požiadavkami, ku ktorým sme sa pridali i my učitelia. Rozhodujúcou úlohou úspešnosti v organizovaní akcií bola spolupráca so študentmi, na ktorej sa v tom čase spolupodieľal jeden zo študentov mojej skupiny. Spolu s profesorom Karolom Plankom sme založili Verejnosť proti násiliu. Novembrové udalosti sa už od začiatku dotkli i môjho života a spomienky na ne sa mi natrvalo vryli do pamäti.

November 1989 bol politickým zlomom, ktorý nakoniec priviedol Slovensko k najzávažnejšiemu rozhodnutiu - budovaniu samostatnej Slovenskej republiky. Som hrdý na úspechy, ktoré Slovensko od svojho vzniku dosiahlo. Dnes sme suverénnou demokratickou krajinou, ktorá je členom EÚ, NATO, OSN a ďalších medzinárodných inštitúcií. Sme súčasťou Schenghenu, prijali sme euro. Podarilo sa nám reformovať ekonomiku a udržať sociálny zmier. Aj keď zápasíme s problémami svetovej krízy, nádejame sa, že z tej ekonomickej a sociálnej sa čoskoro dostaneme. Verím, že spoločnými silami v EÚ sa nám to podarí skôr, než keby sme s ňou zápasili osamotení.

Som presvedčený, že demokratické zmeny, ktoré sa odohrali po páde železnej opony, priniesli predovšetkým pozitívne zmeny. Isto sa však nájdu aj takí, ktorí sú sklamaní. Na základe mojich stretnutí s občanmi viem pochopiť aj takéto názory. Veď za slobodu a demokraciu mnohí dodnes platia stratou sociálnych istôt, ktoré im garantoval predchádzajúci režim.

Napriek tomu november 1989 priniesol našej spoločnosti oveľa viac dobrého, umocneného v slobode osobnosti.

Žiaľ, musím konštatovať, že sa zo života vytratilo súručenstvo neopakovateľného obdobia, spolupatričnosť a jednota novembrových mítingov. Vystriedali ich egoizmus a ziskuchtivosť. To, čo ma denne trápi, nie je len hospodársky a sociálny úpadok, ale aj kríza hodnôt a morálky. Preto tak naliehavo pri každej príležitosti požadujem, aby sme viac pozornosti venovali najmä výchove detí v rodinách, v školách i na ulici.

Deň boja za slobodu a demokraciu nám pripomína, aby sme nezabúdali na trvalé, všeľudské hodnoty. Na prvom mieste na rozvoj právneho štátu, na humanizmus, starostlivosť o človeka, ochranu života, občiansku solidaritu, práva a slobody obsiahnuté v našej ústave. Len takýmto zodpovedným prístupom naplníme odkaz tých, ktorí v boji za slobodu a demokraciu priniesli obete, ktoré si zasluhujú našu úctu a uznanie.