Presne o pätnástej hodine utíchol v meste všedný pracovný ruch a mesto sa ponorilo do hlbokého smútku. V Bánovciach nad Bebravou sa včera symbolicky rozlúčili s obeťami tragickej nehody v Polomke.
Vodič chýbal
V centre riadili dopravu policajti, na poriadok dohliadala mestská polícia spoločne s hasičmi, prítomní boli zdravotníci aj občianske hliadky. Ani sneh s vodou neodradili Bánovčanov od poslednej rozlúčky s dvanástimi obeťami autobusového nešťastia. Obliekli sa do čierneho a aj v nečase sa prišli rozlúčiť so zosnulými obyvateľmi mesta
Asi tritisíc ľudí postupne zaplnilo Námestie Ľudovíta Štúra, aby si uctili pamiatku svojich spoluobčanov - lekárov, učiteľov a podnikateľov. Medzi smútočnými hosťami nechýbal ani zástupcovia vlády a parlamentu. "Aj Boh si zakryl svoju tvár,“ povedal pred davom vicepremiér Dušan Čaplovič.
V smútočnom dave nechýbali ani najbližší príbuzní vodiča Jána Minaroviča - obaja synovia, dcéra a manželka. Minarovič na symbolickej rozlúčke chýbal. Podľa niektorých informácií je stále hospitalizovaný v trenčianskej nemocnici, zopár obyvateľov Horných Ozoroviec, kde vodič býva, ho videlo tento týždeň doma.
"Stále je neschopný komunikovať, len čo bude môcť, osobne sa rozlúči s každou obeťou, veď všetci boli jeho dobrí kamaráti,“ povedal zronený syn Tomaš Minarovič. V tom okamihu niekto zo smútočného davu vyhŕkol, že ospravedlnenie ani rozlúčka už žiadnej z obetí život nevrátia a zopár ľudom vystúpili do očí slzy. Nebola v tom zloba, len nevýslovná ľútosť nad stratou blízkych ľudí.
Vinníka nehľadajú
"Nikto z Bánoviec nad Bebravou, ani z nás, neviní vodiča z nehody,“ hovorí cez slzy Milan Suchý. Na rozlúčku pricestoval z Trenčína, v autobuse smrti zahynula jeho príbuzná Ľudmila Zajacová. Rozlúčka so zosnulými bola podľa neho veľmi dôstojná - predstavitelia mesta urobili všetko, čo bolo v ich silách.
"Ani my nehľadáme vinníka, snažili sme sa zmierniť žiaľ pozostalým, ako sme vedeli,“ hovorí neskoršie prvý muž Bánoviec nad Bebravou Stanislav Šiko. Podľa jeho slov previezli všetky obete z miesta tragédie a poskytli každej rodine morálnu pomoc.
Životy sú cennejšie
Milan Suchý cez slzy pokračuje: "Včera sme cestovali zo Slatiny do Trenčína, videl som na vlastné oči, že na nechránených prejazdoch chýbajú výstražné tabule, ktoré oznamujú vodičovi, že sa blíži k železničnému prejazdu. V tomto sme veľmi pozadu za ostatným svetom.“ Tvrdí, že by sa to malo konečne začať riešiť a nehľadieť na peniaze. "Ľudský život je predsa oveľa cennejší.“
Keď nie je do reči
Desiatkam ostatných pozostalých však ani včera nebolo do reči. Mladá žena, ktorá vyplakala už všetky slzy, dokonca utiekla zo symbolickej rozlúčky domov, iní sa uzatvorili so svojím smútkom do seba.
Symbolická rozlúčka z obeťami nehody trvala hodinu. Po nej sa najbližší pozostalí a priatelia pobrali do miestneho kultúrneho domu. Obete budú individuálne pochované na cintorínoch zajtra a v nedeľu.
K tragickej nehode došlo v sobotu rána na nechránenom železničnom prejazde v stredoslovenskej obci Polomka, iba necelých tristo metrov od cieľa lyžiarskeho výletu. Zatiaľ nie je jasné, ako k nehode došlo, pretože vodič autobusu nie je schopný vypovedať. Podľa niektorých informácií však profesionálny vodič nedokázal na prejazde podradiť rýchlosť.