Na schválenie Lisabonskej zmluvy je potrebných 90 hlasov, pričom koalícia disponuje 85 hlasmi. Fico však hovorí, že rokovať o zmluve sa bude, či už v prítomnosti opozície, alebo bez nej. Ak teda podľa Fica zmluva nebude schválená, vinu za to nesie opozícia. Ústavní činitelia v prípade neratifikovania zmluvy dokonca hovoria o „izolácii Slovenska“ a o „uzavretí hraníc“ pred Slovenskom. „Koalícia nepripustí, aby potápajúci sa opoziční politici stiahli pod hladinu celé Slovensko,“ dodáva premiér Fico.
Vyjadrenia Roberta Fica a Pavla Pašku sú reakciou na dnešné rozhodnutie opozičných strán, ktoré sa dohodli, že ak Paška nestiahne sporný tlačový zákon z rokovania parlamentu, nepodporia Lisabonskú zmluvu.
Mikuláš Dzurinda však povedal, že ich postup neznamená definitívne odmietnutie európskej zmluvy. „Ak budú tvrdohlaví a budú to hnať na hlasovanie, vedomí si, akú podporu majú a akú nemajú, je to zodpovednosť vládnej väčšiny," povedal líder SDKÚ - DS.
Postup opozície kritizoval aj Milan Urbáni (ĽS - HZDS), podľa ktorého opozičné strany „spájajú veci, ktoré by sa spájať nemali.“ Urbániho postup SDKÚ - DS a SMK prekvapil. Strany sú totiž známymi eurooptimistami. Urbáni zdôraznil potrebu schválenia dokumentu, pretože to podľa neho nie je o politike ale o Slovensku a o občanoch a zvyšuje dôveryhodnosť Slovenska v zahraničí.
Lisabonská zmluva bola zhotovená potom, ako niektoré členské štáty Európskej únie neschválili Ústavnú zmluvu EÚ. Aj na adresu Lisabonskej zmluvy však zazneli kritické slová. Podľa poslancov za KDH zmluva oslabuje postavenie Slovenska v rámci EÚ. Okrem toho zavádza post vysokého predstaviteľa pre zahraničú politku EÚ, ktorá je však takmer totožná s funkciou ministra zahraničia únie, o ktorej sa hovorilo v Ústave. Lisabonská zmluva musí prejsť ratifikačným procesom v každej členskej krajine.
| História zmluvy V roku 2004 podpísalo 25 členských štátov EÚ a tri kandidujúce štáty (Rumunsko, Bulharsko a Turecko) Ústavnú zmluvu. Tú je potrebné schváliť všetkými členskými krajinami. V roku 2005 však občania Francúzska a Holandska v referende zmluvu odmietli. Nasledovalo obdobie reflexie, počas ktorého sa rozhodovalo o tom, aký bude ďalší osud Ústavy. V roku 2007 sa hlavy štátov EÚ dohodli na Lisabonskej zmluve, ktorá mala nahradiť odmietnutú Ústavnú zmluvu. Medzi dvoma dokumentmi existuje niekoľko rozdielov. Lisabonská zmluva nehovorí o žiadnych politických symboloch. Medzi inštitúcie EÚ sa dostala aj Európska centrálna banka, ktorá v Ústavnej zmluve patrila len medzi ďalšie inštitúcie. Okrem toho zavádza post vysokého predstaviteľa pre zahraničú politku EÚ, ktorá je však takmer totožná s funkciou ministra zahraničia únie, o ktorej sa hovorilo v Ústave. |
| |
Viac o téme nájdete v utorňajších Hospodárskych novinách. |