| Komentár HN |
| Po 15 rokoch nič nové V marci 1993 urobilo Centrum pre sociálnu analýzu v Bratislave prieskum o delení Československa na reprezentatívnej vzorke 1 132 respondentov. |
Slováci sa dodnes nevedia dohodnúť, či bol rozpad Československa z roku 1993 správny alebo nesprávny krok. Exkluzívny prieskum, ktorý pre HN urobila agentúra Focus, dokazuje, že zástancov rozdelenia je zhruba rovnako ako tých, čo by radšej naďalej žili v spoločnom štáte. Tí, čo sú za rozdelenie (47 percent), len veľmi mierne prevažujú nad tými, ktorí považujú tento krok za nesprávny (44 percent). Práve zajtra si pripomíname začiatok nášho spolužitia s Čechmi - 80. výročie vzniku prvej Československej republiky.
Nostalgia sa vytráca
Podľa šéfa Focusu Ivana Dianišku sa však názor Slovákov na samostatnosť krajiny postupne zlepšuje. "Keď sa pozrieme do minulosti, v čase, keď sa o rozdelení uvažovalo, ale aj pár rokov neskôr, stále prevažovali ľudia, ktorí s rozdelením republiky neboli stotožnení.“ S nástupom mladej generácie, ktorá Československo vôbec nezažila, sa však nostalgia vytráca.
Rozdelenie považujú podľa výsledkov prieskumu za správne práve študenti a mladí ľudia od 18 do 34 rokov. "Žijú v demokratickej spoločnosti na Slovensku, ktorému sa ekonomicky darí, takže nemajú dôvod spomínať na Československo,“ vysvetľuje Dianiška. Česko je pre týchto mladých ľudí podľa neho rovnako cudzina ako ktorákoľvek iná krajina.
| Pre zväčšenie kliknite na obrázok |
Starší smútia za republikou
Práve staršie generácie vnímajú rozdelenie, naopak, negatívne. "Čím sú ľudia starší, tým sa zväčšuje ich pocit, že s týmto krokom nie sú stotožnení,“ tvrdí Dianiška. Rozdelenie nebolo správne pre 61 percent ľudí starších ako 65 rokov. Dianiška vysvetľuje, že dôvodom môže byť nostalgia ľudí za Československou republikou alebo aj pocit, že sa im z finančnej stránky začalo horšie dariť. "Možno sa im zdá, že ak by republika zostala spoločná, Čechy sú bohaté, že by sa aj im lepšie darilo.“
Naopak, vysokoškolsky vzdelaní ľudia s najvyššími príjmami sú so samostatným Slovenskom spokojní. "Zlepšili sa možnosti kariérneho postupu hlavne u ľudí, ktorí robia v úradoch. Nová republika si musela vytvoriť nové orgány,“ dodáva Dianiška. Títo ľudia podľa neho tiež vítajú pocit, že nás nikto "nediriguje z Prahy“.
Mečiara voliči sklamali
Jednou z kľúčových postáv rozdelenia Československa bol šéf ľudovcov Vladimír Mečiar. Až 55 percent potenciálnych voličov jeho strany však paradoxne považuje vytvorenie samostatnej krajiny za nesprávne. "Medzi voličmi tejto strany prevažuje značná časť staršej generácie, ktorá po počiatočnej eufórii zo samostatného štátu má dnes pocit, že má menšie životné možnosti v zmysle príjmov alebo dôchodkov,“ vysvetľuje Dianiška.
Postoj sympatizantov ĽS-HZDS prekvapil aj podpredsedu ľudovcov Milana Urbániho. "Som prekvapený z toho čísla, lebo dnes už skeptici, a možno to vidieť aj na politických stranách v parlamente, ktoré boli proti rozdeleniu, sa hrdo hlásia k Slovensku a bojujú za Slovensko.“ Primárne však tento postoj podľa neho nesúvisí s podporou konkrétnej politickej strany. "Je to skôr subjektívny pocit.“ Najväčšími odporcami rozpadu Československa sú však podľa výsledkov prieskumu respondenti maďarskej národnosti a voliči SMK. Až vyše dve tretiny z nich sa v prieskume vyjadrili, že samostatnosť priniesla krajine viac nevýhod, ako výhod. "V spoločnej krajine s Čechmi sa cítili národnostne bezpečnejšie,“ predpokladá Dianiška.
Maďarov sme nepresvedčili
Podpredseda SMK Miklós Duray upozorňuje, že Maďari na Slovensku boli proti rozdeleniu už v čase, keď k nemu došlo. "Celý rozdeľovací proces bol silne jednostranne nacionalisticky podfarbený.“ Duray predpokladá, že tento postoj ľudí sa časom nemenil. "Zrejme ich žiadne okolnosti nepresvedčili o výhodách rozdelenia.“
Výhody samostatnosti, naopak, vnímajú potenciálni voliči SNS, SDKÚ-DS a Smeru. "Je to normálne, pretože my sme im to v našom programe ponúkali,“ reagovala pre HN podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. Pripustila, že sa nájdu aj takí, ktorí to nebudú hodnotiť pozitívne.
Dianiška silný národný motív predpokladá aj u voličov Smeru. To je podľa neho aj dôvod, prečo hrdosť na rodnú krajinu kladie do popredia v poslednom období aj premiér Robert Fico (Smer-SD). Dianiška predpokladá, že voliči opozičnej SDKÚ-DS zasa oceňujú ekonomický pokrok krajiny a fakt, že sa za druhej vlády Mikuláša Dzurindu urobili dôležité reformy, na ktoré Česi dodnes nenašli odvahu.
| Prečítajte si aj: |
| Anketa: Myslíte si, že rozdelenie Československa bolo správne? Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov V súčasnosti možno konštatovať, že rozdelenie Československa tieto dve krajiny ešte viac zblížilo. A ak hovoríme o ekonomickej oblasti, tak tam k výraznému rozdeleniu, s výnimkou štátneho majetku, nedošlo. Česká republika je stále náš najvýznamnejší obchodný partner. Či to bolo dobré, alebo zlé, ukáže budúcnosť, ale teraz môžeme konštatovať, že rozdelenie nás zblížilo. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Rozpad Československa dnešní politici schvaľujú Obavy politikov z rozdelenia Československa sa s odstupom času rozplynuli. Dnes sa takmer všetci zástupcovia parlamentných strán zhodujú, že rozdelenie bolo správnym krokom pre Slovákov, ale aj Čechov. Isté výhrady, najmä k spôsobu a načasovaniu rozpadu republiky, však majú najmä dnešné opozičné strany. Predseda KDH Pavol Hrušovský spomína, že kresťanskí demokrati boli vždy za samostatnosť. „Bol to správny cieľ, ale realizovaný v zlom čase a nevhodným spôsobom, ktoré Slovensko dostalo do vážnych vnútroštátnych a medzinárodných problémov.“ Podľa neho sa v tom čase nezvažovali výhody ani nevýhody, ktoré snaha o sebaurčenie so sebou priniesla. „KDH malo obavy z ďalšieho vývoja, ktoré napríklad Mečiarova éra potvrdila. Som rád, že teraz je Slovensko rešpektovanou krajinou, ktorá je súčasťou NATO a Európskej únie.“ Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Slovákom rastie ego Slováci sú s vlastným štátom čoraz spokojnejší. Z roka na rok pritom klesá aj počet obhajcov spoločného štátu. Potvrdzujú to aj štatistiky – vlani by podľa prieskumu MVK spoločný štát podporilo 41,7 percenta. Zhruba rovnaká časť ľudí – 40,8 percenta – bola proti. V čase, keď k rozdeleniu republiky dochádzalo, teda v roku 1993, s rozdelením nesúhlasilo 65 percent opýtaných, za bolo asi 35 percent ľudí. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Ľudia sa báli, že vzniká nový múr Rozhovor. Sociológ Ľubomír Falťan o slovensko-českých vzťahoch pre HN: Podľa prieskumu HN si 47 percent Slovákov myslí, že rozdelenie Československa bolo správne, 44 percent si myslí opak. Ako to vnímali ľudia v čase, keď k tomu skutočne dochádzalo? Ľudia to vzali pragmaticky, ako fakt. Celé politické spektrum rozdelenie federácie viac či menej akceptovalo, takže občan ostal osamotený, bez podpory politickej reprezentácie, ktorá by tento postoj obhajovala. Za éry rozdeľovania Československa boli napätia a nezhody. Našťastie to neviedlo k prerušeniu kontaktov vrátane hospodárskych, ktoré rýchlo nabehli. Boli sme spolu 70 rokov, a to malo za následok, že sme sa poznali lepšie a vedeli sme si vyjsť v ústrety lepšie ako s inými štátmi, aj sme bližšie spolupracovali. Vzťahy budú vždy rovnocennejšie ako s inými krajinami, no napriek tomu sa vytvorili isté nadštandardy. Celý článok >> |