Aj dnešná diskusia sa pritom niesla v ostrom tóne. Exminister financií Ivan Mikloš (SDKÚ - DS) počas svojho vystúpenia hovoril o privatizovaných spoločnostiach za Mečiarovej éry ako Nafta Gbely, Slovnaft, Biotika Slovenská Ľupča, či VSŽ Košice. "Len vďaka privatizáciám týchto podnikov prišiel štát o viac ako 20 miliárd korún," povedal Mikloš.
Na jeho vystúpenie reagoval Vladimír Mečiar slovami: "Ja už prosím, aby sa toľko neklamalo." Mečiar kritizoval, že vláda pri predaji SPP prenechala investorovi manažérsku kontrolu v plynárňach. "Bol to darček v rozpore s právom, v rozpore so zákonom, ktorý vyrobil Ivan Mikloš za tichej podpory Mikuláša Dzurindu. To je jeden z podvodov, ktorý bol v privatizácii SPP urobený," povedal Mečiar.
Ivan Mikloš však naďalej odmieta, že by pri predaji plynární došlo k porušeniu zákona. "Čo sa týka trestno-právnej zodpovednosti bola roky skúmaná orgánmi, ktoré sú na to určené, a ktoré konštatovali, že k žiadnemu porušeniu pri predaji SPP nedošlo," dodal Mikloš. Správa o predaji SPP bola podľa neho vyrobená na objednávku a je "plná účelových ničím nepodložených lživých tvrdení." Exminister dodal, že táto privatizácia sa uskutočnila podľa medzinárodných pravidiel, na rozdiel od privatizácií za vlády strán HZDS, SNS a ZRS.
O vypracovanie správy o privatizácii SPP požiadala Jana Laššáková (Smer - SD) ministerstvo hospodárstva koncom minulého roka. Napriek tomu bolo na dnešnom rokovaní Národnej rady prítomných len niekoľko koaličných poslancov.
Prečítajte si aj:
|
Ústavný súd by mal o euroústave rozhodovať koncom februára
Ústavný súd dodnes nerozhodol vo veci podania skupiny fyzických osôb vo veci euroústavy. Podľa nich došlo k porušeniu ich základného práva tým, že parlament svojím uznesením z 11. mája 2005 vyslovil súhlas so Zmluvou o Ústave pre Európu bez toho, aby v súlade s Ústavou SR vypísal referendum. Hovorkyňa Ústavného súdu Viera Horniaková informovala, že verejné pojednávanie, pôvodne stanovené na 11. decembra 2007, bolo z procesných dôvodov zrušené. „Niektorí z 13 navrhovateľov totiž neboli zastúpení právnym zástupcom, čo je prekážkou v ďalšom postupe. Ústavný súd preto opätovne vyzval navrhovateľov, aby doplnili chýbajúce splnomocnenia s upozornením, že ak tak neurobia, bude konanie vo vzťahu k nim zastavené. Ústavný súd pripravuje vytýčenie ďalšieho termínu verejného pojednávania v tejto veci na koniec februára,“ hovorí Horniaková.
Podľa navrhovateľov, parlament porušil ich základné právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných tým, že vyslovil súhlas s euroústavou bez toho, aby schválil ústavný zákon o vstupe SR do štátneho zväzku s inými štátmi potvrdením v referende. Sťažovatelia sa na súd obrátili v júli 2005 a žiadali zrušiť napadnuté uznesenie, ako aj vydanie predbežného opatrenia o pozastavení účinnosti napadnutého uznesenia. ÚS prijal ich sťažnosť a vyhovel ich návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého uznesenia NR SR.
Pôvodný návrh euroústavy nevstúpil do platnosti, pretože ju neschválili v referende Francúzsko a Holandsko. V súčasnosti sa začal ratifikačný proces o novej Lisabonskej zmluve. V tejto súvislosti mimoparlamentná Občianska konzervatívna strana vyzýva parlamentné strany, aby rozhodovanie o Lisabonskej zmluve odložili, kým ÚS nerozhodne, akým spôsobom mala byť ratifikovaná neúspešná euroústava.
Nová zmluva je s euroústavou takmer totožná. OKS si myslí, že ak bolo nutné referendum o euroústave, to isté by platilo aj na Lisabonskú zmluvu. "Právne dôsledky Lisabonskej zmluvy sú takmer identické s právnymi dôsledkami euroústavy. Ak bola ratifikácia euroústavy bez referenda v rozpore s Ústavou SR, takmer určite by protiústavnou bola aj ratifikácia Lisabonskej zmluvy bez referenda," uviedla OKS. Rozhodnutie o tejto otázke prináleží ÚS. Preto by bolo žiaduce, aby parlament počkal, kým ÚS nerozhodne, či sa o euroústave nemalo rozhodovať referendom. |
| |
