14.11.2017, 00:00

Právnici hovoria o katastrofe. Českí politici chcú plebiscit

U susedov je témou dňa uzákonenie všeľudového hlasovania.

Jedným z vážnych kritikov zavedenia referenda v Česku je predseda Ústavného súdu Pavel Rychetský.
Zdroj: MAFRA/PETR TOPIČ

Stačí 350-tisíc podpisov občanov a na Slovensku sa minie niekoľko miliónov eur na referendum. Naša Ústava takýmto spôsobom Slovákom dovoľuje vyjadriť sa takmer k akejkoľvek otázke. Momentálne to vyzerá tak, že podobnú možnosť dostanú aj Česi. Susedný právny poriadok totiž celoštátne všeľudové hlasovanie nepozná. Zakotvenie referenda do českej ústavy je momentálne najhorúcejšou témou u susedov.

Ústava oslavuje
Česká ústava zažíva pred svojím veľkým jubileom ťažké chvíle. V decembri totiž oslavuje 25 rokov svojej existencie a už teraz je jasné, že novozvolení politici uvažujú nad jej ohýbaním. Predseda hnutia ANO Andrej Babiš by napríklad rád v budúcnosti zrušil Senát a obmedzil počet poslancov. Tomio Okamura so svojím hnutím SPD zas požaduje prijatie zákona o referende. Práve zavedenie inštitútu priamej demokracie postavilo do pozoru celú českú ústavnoprávnu scénu.

„Trochu ma iritujú slogany o tom, aby sme zaviedli systém priamej demokracie, pretože sa tým predbiehajú oveľa dôležitejšie úvahy o tom, kedy, za akých okolností, v akom rozsahu a s akými účinkami ho potrebujeme – o tom sa diskusia vôbec nevedie,“ hovorí predseda českého Ústavného súdu Pavel Rychetský. Podľa neho nie sú susedia na referendum pripravení. „Nie som absolútny nepriateľ všeľudového hlasovania, ale na takú zásadnú zmenu nie sme spôsobilí,“ dodáva predseda. Pripomína, že s výnimkou Švajčiarska referendum nikde nefunguje ako trvalá súčasť spôsobu výkonu štátnej moci. „Jeho účelom je použiť ho ako núdzový prostriedok napríklad v situácii, keď sa ústavné inštitúcie dostanú do kolízie. Prvá rovina diskusie tak musí byť o tom, či chceme toto referendum, keď ľud bude riešiť konflikty medzi vrcholnými inštitúciami. A potrebujeme ho vôbec?“ uvádza Rychetský.

Aj ďalší českí ústavní právnici hovoria o katastrofe. Jan Wintr z pražskej právnickej fakulty upozorňuje, že doterajšie návrhy všeobecného referenda vôbec nenapĺňajú ideu priamej demokracie. To, že niekto vopred vysloví otázku, na ktorú majú občania zodpovedať, označil za karikatúru. „Priama demokracia má totiž znamenať predovšetkým diskusiu a snahu o dosiahnutie konsenzu. Žiadny systém takto založený nie je, najväčšia hrozba volieb je prijať neuvážený zákon o referende,“ tvrdí Wintr. Podľa ďalšieho ústavného experta Jana Kudrny by bolo rozumné prijať zákon o „ľudovej iniciatíve“, podľa ktorého by občania po vyzbieraní napríklad 50-tisíc podpisov mohli navrhnúť zákon a predložiť ho Poslaneckej snemovni. Na základe počtu predložených zákonov by sa videlo, či Česi skutočne majú záujem o priamu demokraciu.

Slovenský príklad
Medzi ďalšími nezodpovedanými otázkami je podľa Rychetského to, či by referendá mali byť len konzultatívne, alebo priamo rozhodovacie, kto by mal právo hlasovania podnietiť alebo či a aká by bola stanovená podmienka účasti. Predseda českého Ústavného súdu poukázal na novembrovom stretnutí k výročiu ústavy aj na slovenský model, kde zatiaľ žiadne z referend okrem hlasovania o pristúpení do Únie nebolo platné práve kvôli slabému záujmu voličov. Podľa predsedu by sa tak muselo tiež stanoviť, v ktorých prípadoch by sa referendum konať nesmelo. „Už tu vidím problémy. Referendum o obnove trestu smrti, o ktorom tuším, ako by dopadlo, by bolo zhubné,“ hovorí Rychetský. Zároveň však na stretnutí pripustil, že existujú situácie, keď má zmysel vtiahnuť verejnosť do posudzovania základných otázok – napríklad aj v prípade zahraničnej politiky. 

Na rozdiel od Česka referendum na Slovensku vyhlási prezident, ak sa v petícii nájde aspoň 350-tisíc podpisov občanov alebo ak sa o tom uznesie parlament. Referendum sa môže konať o akejkoľvek otázke s výnimkou otázok týkajúcich sa základných práv a slobôd, daní, odvodov a štátneho rozpočtu. Naopak, všeľudové hlasovanie je povinné v prípade potvrdenia ústavného zákona o vstupe do štátneho zväzku s iným štátom alebo o vystú

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.