14.09.2017, 10:20

Kto a o čo chce okradnúť novú ministerku školstva

Žiaci, ktorí tento rok končia povinnú školskú dochádzku, zažili už sedem rôznych ministrov v úrade. Ak niečo vzdelávanie a veda potrebujú, nie je to okamžité konanie, ale skutočne dlhodobý plán.

Kto a o čo chce okradnúť novú ministerku školstva
Zdroj: TASR/ Martin Baumann

Meno novej šéfky rezortu školstva Martiny Lubyovej vzbudilo v odbornej verejnosti predovšetkým pozitívne ohlasy. Prezident, opozícia i tretí sektor jej však zhodne odkazujú, že nemôže počítať s obvyklými sto dňami na rozhliadnutie sa. Potrebné je vraj ihneď konať.

V podstate jej tak hovoria, že koňa treba čo najskôr utratiť, a potom nám pitva prezradí, či sa ešte dal liečiť. Bezpochyby sú kroky, ktoré bude musieť rýchlo urobiť, ale siahať jej na právo zorientovať sa, je čudné. Najmä ak hovoríme o odborníčke, ktorá má schopnosť vidieť ďaleko za jedno volebné obdobie.  

Kde sa vzdali deti?

Bez diskusie – školstvo má problémov vyše hlavy. Asi najväčší je, že mu "rozumie" snáď ešte viac ľudí ako futbalu. Výsledkom je množstvo nápadov, nedotiahnutých riešení a neustále hasenie havarijného stavu.

Skúsme jeden príklad za všetky: Po tom, ako sa tisícky detí nedostali do škôlok, začali sa budovať nové. Respektíve obnovovať tie, ktoré sa zrušili, keď odrástli populačne silné ročníky Husákových detí. Ale to, že tá generácia bude mať svojich vlastných potomkov, ktorí tiež budú potrebovať predškolskú výchovu, sa dalo predvídať. S odchýlkami s výrazným predstihom. A celkom presne v čase, keď sa narodili. No stále tu bolo pár rokov na riešenie. To ale včas neprišlo.

Dnes skloňujeme vo veľkom potrebu duálneho vzdelávania na učňovkách a priemyslovkách. Je to reakcia na voľné miesta, ktoré potrebujú naplniť firmy. Ibaže kým sa školstvo dokáže prispôsobiť, reálne hrozí, že požiadavky trhu práce budú opäť iné. 

Rezort školstva zatiaľ vždy riešil najmä aktuálne politické objednávky. A presne tie chcú aj od novej ministerky.

Vidia za volebné obdobie

Výhodou Martiny Lubyovej je zameranie prognostičky. Je čiastočne sociologička, čiastočne ekonómka s výhľadom na niekoľko najbližších desaťročí, teda rozhodne ďalej ako po najbližšie parlamentné voľby.

Ak sa jej podarí osloviť za poradcov bývalých kolegov z Prognostnického ústavu, má šancu dať dokopy potenciál s mozgovou kapacitou nie menšou ako ponúkajú súčasné vládne inštitúty. Lenže to si žiada čas. No vzhľadom k stavu, v akom sa súčasné školstvo nachádza, mu už pár mesiacov čakania neublíži.

Oveľa dôležitejšie je, aby nová ministerka – odborníčka cítila podporu na dlhodobé riešenia. Namiesto volania po okamžitých rozhodnutiach by mali aj nekoaličné subjekty vytiahnuť bielu zástavu a jasne povedať, že podporia dobrý dlhodobý plán a dajú mu šancu prežiť jedno volebné obdobie. V utopistickom prípade dokonca s rovnakou ministerkou. Keďže je nestraníčka – odborníčka, nemusel by to byť až taký problém.

Chce to vidieť za roh

Školstvo rozhodne nepotrebuje okázalé vyjadrenia, ale jasnú víziu. Kým jeden žiak skončí povinnú 10 ročnú školskú dochádzku, pri kormidle sa vystriedajú v priemere tri vlády. Za poslednú dekádu sme mali dokonca sedem ministrov školstva!

Je čas, aby si koaličné i opozičné strany priznali, že rezort nedokážu riadiť politicky a pokúsili sa o dlhodobý konsenzus. Podobný, ako sa chystá v Banskobystrickom kraji. Menovateľ je spoločný, extrémisti lovia priaznivcov najmä medzi produktom rezortu vzdelávania - školákmi – potvrdzujú to prieskumy.

Otázne je, či takáto dohoda možné. Hovoríme o krajine, kde sa dvaja takmer najvyšší ústavní činitelia dokážu rozprávať, iba ak im niekto tlmočí.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.