14.09.2017, 00:00

Dzurinda exkluzívne pre HN: Nie je hanba priznať si, že sa niekto bojí migrantov

Som Slovák, ale aj Európan, tvrdí v rozhovore expremiér, exminister zahraničných vecí a aktuálne šéf bruselského Centra pre európske štúdie Mikuláš Dzurinda.

Mikuláš Dzurinda
Zdroj: Pavol Funtál

Predstavte si, že ste premiérom Slovenskej republiky v roku 2017 a stojíte pred otázkou – ísť do jadra EÚ alebo nejsť, prípadne vyčkať. Vaše rozhodnutie?
Pokúsim sa túto otázku otočiť, predovšetkým zo slovenského pohľadu. Pretože keď čítam diskusiu, ktorá sa rozbehla, mám pocit, že debatujeme o tom, či sa má Slovensko zaradiť do nejakej extraligy, prvej, druhej ligy alebo skončiť niekde v šiestej okresnej súťaži. Ale nie je to tak. Nemalo by to tak byť a nesmie to tak byť. Ako keby sme sa vyhýbali podstate tejto témy.


Čo je jej podstatou?
Otázka, či sa Slovensko chce, mieni, má ambíciu či vôľu podieľať na riešení najpálčivejších problémov Európy.


Malo by ju mať?
Vnútorne cítim, že áno. Európa je malá a nikam sa neschováme. Tie najpálčivejšie, najťažšie problémy súčasnosti a podľa môjho názoru aj najbližšej budúcnosti sa Slovákov týkajú takmer rovnako ako ostatných Európanov.


Ktoré konkrétne problémy?
Predovšetkým otázky bezpečnostné, ako zvládať otázky terorizmu, ale aj otázky migračné. Ako tomu čeliť, ako celý proces moderovať a usmerňovať tak, aby sme sa v našich domovoch cítili bezpečne. Určite, otázky migračnej a azylovej politiky dominujú a budú dominovať európskej politike. Preto by som sa tú debatu pokúsil otočiť. Má Slovensko čo povedať k migračnej politike? Máme našu koncepciu a vlastnú predstavu? Máme vôľu, silu, sebavedomie presadzovať ju na európskom poli?


A máme?
Práveže nie. Ani od vlády, ani od opozície som nepočul nejakú myšlienku. Keď sme predsedali EÚ, tak som aj niečo začul o efektívnej solidarite. Ale skapal pes. Nádejali sme sa, že sa vykúpime z kvót. Nie som si istý, či to bol zásah správnym smerom. Ale som si absolútne istý, že sa o tom nehovorí, že nemáme vlastnú predstavu. Skôr na mňa padol tieň, že sa týmto kľúčovým otázkam vyhýbame.


Akým spôsobom?
Snažíme sa maľovať scenáre a zástupné obrazy, hovoriť o nejakom jadre, kde si každý môže predstaviť niečo iné. Podstata nám uniká a my sa jej vyhýbame.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.