Košický aktivista a výtvarník Ľuboš Lorenz, ktorý je obvinený z prečinu výtržníctva za odstránenie komunistických symbolov z pamätníka sovietskych vojakov, sa dnes dostal zo zadržania na slobodu. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I, ktorý pôvodne navrhol jeho väzbu pre obavu z pokračovania trestnej činnosti, dnes na súde vzal návrh späť.
"Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I vzal na vedomie späťvzatie návrhu na vzatie obvineného do väzby a Ľuboša L. prepustil zo zadržania. Obvinený bude stíhaný na slobode," potvrdila pre TASR hovorkyňa Krajského súdu v Košiciach Marcela Gálová.
Polícia Lorenza zadržala v stredu (30.8.) za odstránenie ôsmich kosákov s kladivami z pamätníka padlým sovietskym vojakom na košickom Námestí osloboditeľov. Podľa polície išlo o poškodzovanie národnej kultúrnej pamiatky. Aktivista argumentuje, že ide o symboly a propagáciu komunistického režimu, ktorý je zakázaný.
Pamätník padlým sovietskym vojakom na košickom Námestí osloboditeľov po tom, ako z neho Lorenz odstránil osem kosákov s kladivami
"Návrh na väzbu slúžil iba na zastrašenie a znepríjemňovanie mi života. Myslím si, že sa bez problémov ubránim, pretože to, čo som robil, nebol trestný čin," povedal Lorenz novinárom po prepustení.
Kiska telefonoval s Čižnárom
Lorenza sa verejne zastal aj prezident Andrej Kiska. Postup polície a prokuratúry označil za veľmi "prísny" a "zvláštny" a upozornil, "že v mnohých iných prípadoch sa tak nepostupovalo".
Kiska v statuse na Facebooku informuje, že dnes kvôli Lorenzovmu prípadu telefonoval s generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom. Ten mu oznámil, že košického aktivistu prepustili po zásahu generálnej a krajskej prokuratúry. "Dohodli sme sa, že mi celý prípad príde osobne vysvetliť. A vysvetlenie si určite zaslúži aj naša verejnosť," uzatvára prezident.
"Myslím si, že si prokuratúra uvedomila, že dôvod na väzbu absolútne neexistuje, pretože je veľmi pochybné, či vôbec išlo o trestný čin, keďže išlo o preglejkové lepenky, ktoré netvorili súčasť kultúrnej pamiatky," povedal advokát obvineného Daniel Lipšic. Podľa neho chýbali zákonné znaky trestného činu výtržníctva a maximálny trest, ktorý hrozí, je peňažný. "To znamená, že väzba je úplne neproporcionálne opatrenie," dodal.
Obhajcovia aktivistu argumentujú aj stanoviskom krajského pamiatkového úradu, podľa ktorého dodatočne osádzané kosáky a kladivá z preglejky nie sú súčasťou pamiatkovej hodnoty pamiatky, pričom tie pôvodné kovové sa nezachovali.
Lipšic: Sme vďačný Červenej armáde za oslobodenie
"Samozrejme, že sme vďačný Červenej armáde za oslobodenie, ale ani na Slavíne nie sú kosáky a kladivá, ale je tam červená hviezda, ktorá bola jediná symbolom Červenej armády. Jej symbolom neboli totemické znaky komunistického hnutia," povedal Lipšic.
Na otázku, či sú tieto symboly na Slovensku mimo zákona odpovedal: "Podľa mojej mienky rovnako ako hákový kríž. Náš trestný zákon uvádza symboly totalitných ideológií smerujúcich k potláčaniu ľudských práv, a to nepochybne bol aj fašizmus aj komunizmus. A na Slovensku máme už 20 rokov platný zákon, ktorý vyhlásil komunistický režim za zločinný a nezákonný."
Lorenz bol pôvodne riešený v tzv. superrýchlom konaní. Voči obvineniu podali advokáti sťažnosť.
V roku 2015 Lorenz spolu s Petrom Kalmusom postriekali červenou farbou bustu bývalého komunistického predstaviteľa Vasiľa Biľaka v jeho rodnej obci Krajná Bystrá. Pred súdom argumentovali, že konali v nutnej obrane, aby zabránili trestnému činu propagácie zločineckých skupín a zločineckých režimov. Súdne konanie v tejto kauze stále trvá.