23.08.2017, 09:00

Ekologický dom nie je až tak eko, keď doň dochádzate desiatky kilometrov

Budova sa môže označiť za zelenú, ak je šetrná nielen k životnému prostrediu, ale aj k človeku samotnému. S Ladislavom Piršelom, výkonným riaditeľom Slovenskej rady pre zelené budovy, sme sa rozprávali, akú úlohu zohrávajú budovy nielen v ochrane klímy na Slovensku.

Exotická zelená stena.
Zdroj: Magdalena Slezáková, Lidovky.cz

Ako vnímate vzťah ľudí na Slovensku k zeleným budovám?

Na Slovensku sa ľudia začínajú zaujímať o energetickú efektivitu, ale začínajú si aj uvedomovať, že je to len časť zabezpečenia udržateľnosti. Budovy v tom nie sú nevinne. Ako spotrebitelia sa utápame v tom, že všetko vyriešia technológie a stále viac a viac spotrebúvame. Príkladom je, ako sme hrdí na to, koľko máme vody, ale vôbec s ňou nepracujeme šetrne. Napríklad na splachovanie stále používame pitnú vodu, napriek tomu, že sú systémy, ktoré využívajú vodu, ktorou sme si umyli ruky. Spotreba vody je pri tom len jedna oblasť na ktorú sa zameriavame.

S akými problémami sa môže stretnúť niekto, kto by chcel, aby sa jeho domovom stala zelená budova?

Veľkým problémom je v dnešnej dobe dochádzanie za prácou. Aj keď si postavíte dom, ktorý je ekologický, ale do práce každý deň dochádzate, stačí vzdialenosť 15 kilometrov a to, čo váš dom ušetrí svojou prevádzkou, je zničené vašou prepravou. Ak je vzdialenosť väčšia ako 30 kilometrov, svojou uhlíkovou stopou sa dostávate na úroveň neefektívnej bytovky. Je viacero krokov, nad ktorými sa pred samotnou výstavbou treba zamyslieť a nechať si poradiť. Čas investovaný do profesionálnej prípravy projektu sa vám vráti pri samotnej realizácii stavby.

S akými nedostatkami sa stretávate pri svojej práci?Veľmi záleží na správaní sa ľudí. Táto téma je komplexná a je nielen o šetrení zdrojov, znižovaní emisií, či produkcii odpadov. Ako energetický auditor zažívam situácie, že chodím po budovách, ktoré boli postavené a spustené do prevádzky len pred niekoľkými rokmi, ale napriek tomu nie sú efektívne prevádzkované. Nikdy tam napríklad nebolo skontrolované, ako boli nastavené zariadenia, ktoré majú vykurovať, vetrať, chladiť, či osvetľovať. Budovy potom fungujú tak, že nedosahujú parametre, ktoré by dosahovať mohli, respektíve mali. Čiže spotreba je ďaleko väščia.

Zaujímajú sa o túto tému aj firmy, pretože by mohli ušetriť?

Keď sa na to pozrieme z celoživotného cyklu budovy, tak budovu potrebujete postaviť, prevádzkovať a prípadne zbúrať. Za to celé obdobie, kedy budova funguje, to vyzerá tak, že okolo 90 percent celkových nákladov ide na mzdy a personálne výdavky ľudí, ktorí v budove pracujú. Len okolo deväť percent tvoria náklady na samotné postavenie budovy a zvyšok sú energie. Toto percento sa samozrejme líši pri výrobných a nevýrobných firmách, ale prevažná časť nákladov počas života budovy ide na ľudskú prácu. Preto je veľmi dôležité prostredie, aké sa na pracovisku vytvorí. Práve zlepšením pracovného prostredia vedia firmy dosiahnuť úsporu nákladov, lebo sa zvýši efektivita a produktivita práce. Preto je dôležité zaoberať sa nielen z pohľadu koľko ušetríme na nákladoch na energie, alebo na prevádzku, ale hlavne či vytvoríme produktívne a zdravé prostredie.

Ako môžu technológie zmeniť prostredie napríklad vo firme?

Napríklad v 80. rokoch boli budovy síce prešpikované technológiami ako vzduchotechnické jednotky, chladenie, riadenie všetkého možného, ale ľudia sa tam necítili dobre a nepodávali také výkony ako by podávať mali. Nehovoriac o obchodnom prostredí. Z poslednej štúdie, ktorú robila Svetová rada pre zelené budovy, vyplynula jednoduchá myšlienka o tom, že keď sa firma nasťahuje do zlej budovy - zamestnanci tam síce musia chodiť, ale zákazníci si vyberajú, do akých obchodov chodia. Ak sa nebudú dobre cítiť vo vašom obchode, tak tam neprídu. To si rovno podpílite pod sebou konár a zničíte svoj vlastný biznis, keď sa nasťahujete do priestoru, ktorý nemá vhodné prostredie.

Týka sa to aj budov vo verejnej správe?

Pri verejných budovách je veľkým deficitom údržba budov. To sa týka nielen stavebnej časti, ale hlavne technických zariadení. Tieto budovy sú kvôli tomu prevádzkované nehospodárne. Príkladom zo života je, že v administratívnej budove neboli zaregulované výustky, kadiaľ fúka vzduch do priestoru, tým pádom sa tam ľudia cítili zle. Niektoré zariadenia môžu byť napríklad naopak namontované. Keďže to nikto neskontroloval pri preberaní budovy, tak sa na to prišlo až po sťažnostiach nájomcu. Stretávam sa s rôznymi situáciami.

Slovenská rada pre zelené budovy už v minulosti spolupracovala napríklad s ministerstvom hospodárstva. Ako vnímate kroky štátu v ochrane klímy?

V spolupráci s ministerstvom hospodárstva sa nám podarilo napríklad dostať do novelizácie zákona úpravy na reálnejšie hodnotenie tepelných čerpadiel. Spolu s ďalšími zelenými radami z 13 krajín sme vytvorili odporúčania pre ministerstvá, čo treba urobiť inak, aby boli ľudia viac motivovaní znižovať spotrebu energií, znižovať produkciu emisií a aby sa zvýšil podiel obnoviteľných zdrojov na zásobovaní energiami nielen hospodárstva, ale aj jednotlivých budov.

V skratke zelené budovy sú:

  • šetrne umiestnené v prostredí
  • chrániace a rozvíjajúce miestne biotopy
  • z materiálov nezaťažujúcich životné prostredie, rešpektujúcich región a ich opätovné použitie
  • úsporne zaobchádzajúce s energiami a s vodou
  • ohľaduplne prevádzkované
  • s kvalitným a zdravým vnútorným prostredím
  • produkujúce minimálne odpady a emisie
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.



Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.