Autor škandálneho románu James Joyce prekračoval konvenčné hranice v umení aj počas života

Dublin nie je len uplakaným mestom. Patria k nemu aj pivo, puby a kdesi stále prítomná írska kultúra. Nad mestom čnie dominanta katedrály svätého Patrika, patróna krajiny, v ktorej pôsobil ako kňaz autor Gulliverových ciest Jonathan Swift. Neprehliadnuteľné je tiež námestie Merrion Square so sochou Oscara Wilda a tušíme aj ďalšie pamätihodnosti.

Hovorí sa, že Dublin neexistuje iba v historických kulisách, ale ožíva v dobrej nálade medzi dvoma dažďovými prehánkami. Spojenie krčiem, alkoholu a literárnych velikánov je pre túto metropolu príznačné.

Napokon, ako James Joyce hovorí ústami svojho hrdinu Leopolda Blooma z knihy Odysseus, „bola by to ťažká úloha, prejsť Dublinom a nezastaviť sa v krčme“.

Je prekvapujúce, koľko dalo toto mesto svetu veľkých spisovateľov a básnikov. Okrem spomínaného Oscara Wilda sú to George Bernard Shaw, Samuel Beckett alebo práve James Joyce. Za Írov ich však v ich vlasti považuje len málokto, hoci v Dubline natrafíte na ich stopy azda na každom rohu.

​Joyce je však výnimkou. Od roku 1954 sa v Írsku vždy 16. júna oslavuje sviatok zvaný Bloomsday, pripomínajúci jeho pamiatku; názov odkazuje na Joyceovho najslávnejšieho literárneho hrdinu Leopolda Blooma.

James Joyce je svetový autor s írskymi koreňmi – modernistický kozmopolita. Nebývalú preslávenosť získal vďaka svojmu najväčšiemu a najškandálnejšiemu románu Odysseus, ktorý vyšiel 2. februára 1922, v deň spisovateľových štyridsiatych narodenín.

Aby sa tak stalo, musel ho geniálny, ale poverčivý spisovateľ včas dokončiť či, presnejšie povedané, prestať písať. Je mimoriadny svojím rozsahom, formou aj obsahom.

Je parafrázou na antický Homérov epos Odysseia, ktorý sa mu stal východiskovou témou. Neodohráva sa však v Stredomorí za dávnych čias, ale v Dubline – a to konkrétne vo štvrtok 16. júna 1904. Čo všetko sa môže stať a zdať za jediný deň?

Jeden deň v jednej hlave

Hustý text zahŕňajúci bezmála 600 strán pojednáva o Leopoldovi Bloomovi, synovi židovského prisťahovalca z Uhorska a írskej protestantky, o jeho vykorenení v labyrinte odcudzeného mesta.

O románe boli napísané stohy papiera – napriek tomu zostáva skôr hádankou zloženou z absolútneho naturalizmu a všeprestupujúceho symbolizmu. Nie je ľahké nekonečne ...